Jób 41:1–34
41 A či môžeš vytiahnuť rybárskym háčikom Leviatana+,alebo mu môžeš povrazom pridržať dolu jazyk?
2 Môžeš mu vložiť do nozdier trstinu+alebo mu môžeš tŕňom prevŕtať čeľuste?
3 Vznesie k tebe mnohé úpenlivé prosbyalebo ti bude hovoriť jemné slová?
4 Uzavrie s tebou zmluvu,aby si si ho na neurčitý čas vzal za otroka?
5 Budeš sa s ním hrať ako s vtáčikomalebo ho uviažeš pre svoje dievčatká?
6 Či sa budú jednať o neho spoločníci?Rozdelia ho medzi obchodníkov?
7 Naplníš mu kožu harpúnami+alebo jeho hlavu rybárskymi oštepmi?
8 Polož na neho ruku.Pamätaj na bitku. Viac ráz to nerob.
9 Hľa, očakávanie [človeka] ohľadom neho určite sklame.Bude odhodený už len jeho pohľadom.
10 Nikto nie je taký smelý, aby ho vyrušil.A kto môže obstáť predo mnou?+
11 Kto mi ako prvý niečo dal, aby som mu musel odplácať?+Pod celými nebesami je to moje.+
12 Nepomlčím o jeho častiachani [o] veci [jeho] mohutnosti a pôvabe jeho rozmerov.
13 Kto odkryl povrch jeho oblečenia?Kto vstúpi do jeho dvojitej čeľuste?
14 Kto otvoril dvere jeho tváre?Jeho zuby koldokola naháňajú hrôzu.
15 Jeho povýšenosťou sú brázdy šupín,akoby tesnou pečaťou uzavreté.
16 Priliehajú tesne jedna k druheja ani vzduch nemôže medzi ne vniknúť.
17 Pevne sú spojené jedna s druhou;držia sa navzájom a nedajú sa oddeliť.
18 Už len z jeho kýchania šľahá svetloa jeho oči sú ako lúče úsvitu.
19 Z úst mu šľahajú blesky,ba ohnivé iskry sršia.
20 Z nozdier mu vychádza dymako [z] pece, ale rozpálenej tŕstím.
21 Jeho duša rozpaľuje uhlíky,ba aj plameň vyletuje z jeho úst.
22 V jeho šiji sídli silaa zúfalstvo skáče pred ním.
23 Záhyby jeho tela priliehajú pevne k sebe;sú na ňom ako uliate, nepohnuteľné.
24 Jeho srdce je uliate ako kameň,áno, uliate ako spodný mlynský kameň.
25 Keď sa zodvihne, ľakajú sa silní;+sú pomätení od hrôzy.
26 Aj keď ho meč dohoní, nevyrovná sa [mu],ani kopija, oštep, alebo hrot šípu.+
27 Železo+ považuje iba za slamu,meď iba za práchnivé drevo.
28 Šíp ho nezaženie;kamene z praku+ zmenili sa pri ňom na číre strnisko.
29 Kyjak je u neho považovaný len za strnisko+a svišťaniu oštepu sa smeje.
30 Spodok má ako špicaté hlinené črepy;po blate rozprestiera nástroj na mlátenie+.
31 Spôsobuje, že hlbiny vrú ako hrniec,a more robí podobným hrncu s masťou.
32 Necháva svietiť za sebou svoj chodník;vodnú hlbinu by pokladal za šediny.
33 Na prachu niet podobného jemu,ktorý je utvorený tak, aby sa neľakal.
34 Všetko vysoké vidí.Je kráľom nad všetkými majestátnymi divými zvieratami.“
