Jób 42:1–17
42 A na to Jób odpovedal Jehovovi a riekol:
2 „Spoznal som, že si schopný urobiť všetko,+a niet myšlienky, ktorá by bola pre teba nedosiahnuteľná.+
3 ‚Ktože to zatemňuje radu bez poznania?‘+Preto som rozprával, ale nemal som porozumenievecí príliš obdivuhodných pre mňa, ktoré nepoznám.+
4 ‚Počúvaj, prosím, a ja budem hovoriť.Ja sa ťa budem pýtať, a ty ma oboznám.‘+
5 Z počutia som o tebe slýchal,ale teraz ťa uzrelo moje oko.
6 Preto odvolávama kajám+ sa v prachu a popole.“
7 A stalo sa potom, ako Jehova prehovoril k Jóbovi tieto slová, že vtedy Jehova povedal Elifazovi Témanskému:„Proti tebe a tvojim dvom druhom zahorel môj hnev,+ lebo ste nerozprávali o mne to, čo je pravdivé,+ ako môj sluha Jób.
8 A teraz, vezmite si sedem býkov a sedem baranov+ a choďte k môjmu sluhovi Jóbovi+ a obetujte zápalnú obeť za seba; a môj sluha Jób sa bude za vás modliť.+ Jedine jeho tvár prijmem, aby som sa nedopustil potupného bláznovstva s vami, lebo ste nerozprávali o mne to, čo je pravdivé, ako môj sluha Jób.“+
9 Elifaz Témanský a Bildad Šuchský [a] Cófar Naamatský šli teda a urobili tak, ako im Jehova povedal; a vtedy Jehova prijal Jóbovu tvár.
10 A Jehova sám obrátil Jóbov stav zajatia,+ keď sa modlil za svojich druhov,+ a okrem toho začal Jehova dávať Jóbovi všetko, čo mal, v dvojnásobnom množstve.+
11 A prichádzali k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci, ktorí ho predtým poznali,+ a začali jedávať s ním v jeho dome chlieb+ a prejavovať mu účasť a utešovať ho vo všetkom tom nešťastí, ktoré nechal Jehova naňho prísť; a dali mu každý peniaze a [dal mu] každý zlatý krúžok.
12 A Jehova, ten požehnal+ potom Jóbov koniec viac ako jeho začiatok,+ takže nakoniec mal štrnásťtisíc oviec a šesťtisíc tiav a tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc.
13 Dostal aj sedem synov a tri dcéry.+
14 A prvej dal meno Jemima a druhej meno Kecia a tretej meno Keren-hapuch.
15 A v celej krajine nenašli sa také krásne ženy ako Jóbove dcéry a ich otec im potom odovzdal dedičstvo medzi ich bratmi.+
16 A Jób žil po tomto ešte stoštyridsať rokov+ a uzrel svojich synov a vnukov+ – štyri pokolenia.
17 A napokon, starý a nasýtený dňami, Jób zomrel.+
