Jób 6:1–30
6 A na to Jób odpovedal a riekol:
2 „Ó, keby [tak] boli zvážené všetky moje útrapy+a keby zároveň boli položené na váhy moje protivenstvá.
3 Lebo teraz je to ešte ťažšie ako piesok morí.Preto som hovoril slová neuvážene.+
4 Veď šípy Všemohúceho sú pri mne,+môj duch pije ich jed;+hrôzy od Boha zoraďujú sa proti mne.+
5 Či bude zebra+ kričať nad trávoualebo býk bučať nad svojím krmivom?
6 Budú sa veci bez chuti jesť neosolené,alebo je nejaká chuť v slize ibiša?
7 Moja duša odmietla [čohokoľvek] sa dotknúť.Sú ako choroba v mojej potrave.
8 Ó, kiež by sa moje prosby vyplnilia kiež by mi Boh aj nádej poskytol!
9 A kiež by Boh vykročil a rozdrvil ma,kiež by pustil moju ruku a odrezal ma!+
10 Aj to by mi ešte bolo útechou;a [od radosti]+ by som skákal vo [svojich] bolestiach ako pri pôrode.[Ak by aj] súcit nemal; veď som reči Svätého+ nezatajoval.+
11 Akúže mám silu, aby som ďalej čakal?+A akýže je môj koniec, aby som svoju dušu naďalej udržoval?
12 Vari je moja sila silou kameňov?Alebo je moje telo z medi?
13 Naozaj niet vo mne [schopnosti] pomôcť si sáma účinné pôsobenie bolo zahnané odo mňa?
14 Taký, ktorý svojmu blížnemu odopiera milujúcu láskavosť,+vzdáva sa potom aj bázne pred Všemohúcim.+
15 Moji bratia si počínali zradne+ ako zimná bystrina,ako koryto zimných bystrín, ktoré ubiehajú.
16 Stmaveli ľadom,sneh sa na nich schováva.
17 Keď príde ich čas, stávajú sa bezvodnými,+ zatíchnu;keď nastanú horúčavy, vysychajú zo svojho miesta.+
18 Chodníky ich cesty zahýbajú;vychádzajú do prázdna a zanikajú.
19 Dívali sa karavány z Témy+,putujúci zástup Sabejcov+ na ne čakal.
20 Určite sa hanbia za to, že dôverovali;prišli až na miesto, a sú sklamaní.+
21 Teraz ste sa stali ničím;+vidíte hrôzu a dostávate strach.+
22 To preto, lebo som povedal: ‚Dajte mi [niečo],alebo mi podarujte trochu zo svojej sily;
23 a vysloboďte ma z ruky protivníka+a či ma máte vykúpiť z ruky tyranov‘?+
24 Poučte ma, a ja budem mlčať;+a vysvetlite mi, akej chyby som sa dopustil.+
25 Reči priamosti boli – ó, nie bolestné!+Ale čo karhá to vaše karhanie?+
26 Úkladne plánujete, že pokarháte slová,keďže výroky zúfalého+ sú iba do vetra?+
27 O čo viac budete hádzať lósy nad tým, kto nemá otca+,a jednať sa o svojho druha!+
28 A teraz mi naďalej venujte pozornosť,[aby ste videli], či vám budem do tváre klamať+.
29 Vráťte sa, prosím – nenechajte vyrásť nespravodlivosť –áno, vráťte sa – v tom je ešte moja spravodlivosť.+
30 Je nespravodlivosť na mojom jazykualebo moje podnebie nerozozná protivenstvo?
