Jób 9:1–35
9 A Jób odpovedal a riekol:
2 „Ja viem, je to skutočne tak.Ale ako môže byť smrteľný človek v práve pri spore s Bohom?+
3 Keby našiel potešenie prieť sa s ním,+nemôže mu odpovedať jediný raz z tisíca.
4 V srdci je múdry a silný mocou.+Kto mu môže vzdorovať a vyjsť bez zranenia?+
5 On premiestňuje horstvá+ tak, že sa ani nevie [o nich],on, ktorý ich rozvrátil v svojom hneve.+
6 On spôsobuje, že zem s trasením opúšťa svoje miesto,že i jej stĺpy+ sa chvejú.
7 On slnku hovorí, aby nezasvietilo,a okolo hviezd kladie pečať,+
8 sám rozprestiera nebesia+a šliape po vysokých morských vlnách;+
9 robí súhvezdie Aš, súhvezdie Kesila súhvezdie Kima+ a vnútorné miestnosti juhu;
10 koná veľké veci, nepreskúmateľné,+a obdivuhodných vecí bezpočet.+
11 Hľa, prechádza popri mne, a ja [ho] nevidím,a pohybuje sa ďalej, a ja ho nerozoznávam.+
12 Hľa, uchvacuje. Kto mu môže odporovať?Kto mu povie: ‚Čo robíš?‘+
13 Boh svoj hnev neodvráti,+sklonia sa pod ním pomocníci útočníka+.
14 O čo viac v prípade, keď mu odpovedám!Ja budem vyberať svoje slová proti nemu,+
15 proti tomu, ktorému neodpoviem, aj keby som bol skutočne v práve.+Svojho odporcu v právnom spore by som prosil o priazeň.+
16 Ak ho zavolám, či mi odpovie?+Neverím, že dožičí sluchu môjmu hlasu
17 [ten], ktorý ma drví búrkoua určite množí moje rany bez dôvodu.+
18 Nedá mi nabrať svieži dych,+lebo ma ďalej sýti trpkosťami.
19 Ak je niekto silný mocou, [je] to [on];+a ak [sa] v práve [prejavuje niekto ako silný], ó, nech by som bol predvolaný!
20 Keby som bol v práve, vlastné ústa by ma vyhlásili za zlého;keby som bol bezúhonný, on by ma vyhlásil za pokriveného.
21 Keby som bol bezúhonný, svoju dušu by som nepoznával;svoj život by som odmietol.
22 Je to jedno. Preto hovorím:‚Skoncuje s bezúhonným aj so zlým.‘+
23 Keby rútiaci sa príval spôsobil náhlu smrť,aj zúfalstvu nevinných by sa vysmial.
24 Aj sama zem bola daná do ruky zlého;+on zakrýva tvár jej sudcov.Ak nie, kto je to teda?
25 Aj moje dni sa stali rýchlejšími ako bežec,+ubehli, určite neuvidia dobré.
26 Odplávali ako trstinové člny,ako orol, ktorý sa vrhá sem a tam za niečím na jedenie.+
27 Ak som povedal: ‚Daj mi zabudnúť na moju starosť,+daj mi zmeniť môj výzor+ a rozjasniť sa,‘
28 bál som sa všetkých svojich bolestí;+predsa viem, že ma nebudeš pokladať za nevinného.
29 Budem len zlým.Načo sa zbytočne namáham?+
30 Keby som sa aj v snehovej vode umyla ruky by som si priam draslom vyčistil,+
31 vtedy by si ma do jamy ponorila vlastným šatám by som sa istotne zhnusil.
32 Veď on nie je človek+ ako ja, [aby som] mu odpovedal,aby sme spolu predstúpili pred súd.
33 Niet toho, kto by medzi nami rozhodol,+aby položil ruku na nás oboch.
34 Nech vzdiali svoj prút odo mňa+a nech ma nedesí svojou hrôzostrašnosťou.
35 Nech hovorím a nemám pred ním strach,veď ja sám nemám v sebe taký sklon.
