Jeremiáš 1:1–19
1 Slová Jeremiáša+, Chilkijahovho syna, jedného z kňazov, ktorí boli v Anatóte+ v Benjaminovej+ krajine,
2 ku ktorému prišlo Jehovovo slovo za dní judského kráľa Joziáša+, Amonovho+ syna, v trinástom roku jeho panovania.+
3 A prichádzalo ďalej za dní judského kráľa Jehojakima+, Joziášovho syna, až po ukončenie jedenásteho roku judského kráľa Cedekijaha+, Joziášovho syna, kým Jeruzalem v piatom mesiaci neodišiel do vyhnanstva.+
4 A začalo prichádzať ku mne Jehovovo slovo hovoriac:
5 „Skôr ako som ťa utváral v bruchu,+ poznal som ťa,+ a skôr ako si vyšiel z lona, posvätil som ťa.+ Urobil som ťa prorokom pre národy.“
6 Povedal som však: „Beda, ó, Zvrchovaný Pán Jehova! Skutočne neviem, ako hovoriť,+ lebo som iba chlapec.“+
7 A Jehova mi povedal ďalej: „Nehovor: ‚Som iba chlapec,‘ ale máš ísť ku všetkým, ku ktorým ťa pošlem; a máš hovoriť všetko, čo ti prikážem.+
8 Neboj sa ich tvárí,+ veď ‚som s tebou, aby som ťa oslobodil,‘+ je Jehovov výrok.“
9 Nato vystrel Jehova ruku a spôsobil, aby sa dotkla mojich úst.+ Potom mi povedal Jehova: „Hľa, vložil som ti do úst svoje slová.+
10 Vidíš, tohto dňa som ťa poveril, aby si bol nad národmi a nad kráľovstvami,+ aby si vykoreňoval a strhával a ničil a boril,+ staval a sadil.“+
11 A prichádzalo ku mne ďalej Jehovovo slovo hovoriac: „Čo vidíš, Jeremiáš?“
Preto som povedal: „Je to odnož mandľovníka, čo vidím.“
12 A Jehova mi ďalej povedal: „Dobre si videl, lebo stále bdiem nad svojím slovom, aby som ho uskutočnil.“+
13 A potom prišlo ku mne Jehovovo slovo po druhý raz hovoriac: „Čo vidíš?“
Preto som povedal: „Čo vidím, je hrniec na varenie so širokým hrdlom, na ktorý sa fúka; a jeho hrdlo je odvrátené od severu.“
14 Na to mi povedal Jehova: „Zo severu bude vypustené nešťastie na všetkých obyvateľov krajiny.+
15 Veď, ‚hľa, volám všetky rody severných kráľovstiev,‘ je Jehovov výrok;+ ‚a istotne prídu a každý si postaví svoj trón pri vchode jeruzalemských brán+ a proti všetkým jeho múrom dookola a proti všetkým judským mestám.+
16 A ja budem s nimi hovoriť o svojich rozsudkoch nad celým ich zlom,+ keďže ma opustili+ a prinášajú obetný dym iným bohom+ a klaňajú sa dielu vlastných rúk.‘+
17 A ty, ty si máš prepásať boky+ a vstaneš a budeš im hovoriť všetko, čo ti ja sám prikážem. Nech ťa kvôli nim nestihne nijaké zdesenie,+ aby som ťa pred nimi nepostihol zdesením.
18 Ale ja, hľa, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom a železným stĺpom a medenými múrmi+ proti celej krajine,+ voči judským kráľom, voči jej kniežatám, voči jej kňazom a voči ľudu krajiny.+
19 A istotne budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu,+ lebo ‚som s tebou,‘+ je Jehovov výrok, ‚aby som ťa oslobodil‘.“+