Jeremiáš 11:1–23
11 Slovo, ktoré prišlo k Jeremiášovi od Jehovu hovoriac:
2 „Počujte slová tejto zmluvy!
A budeš ich hovoriť judským mužom a obyvateľom Jeruzalema+
3 a povieš im: ‚Toto povedal Jehova, Boh Izraela: „Prekliaty je muž, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy,+
4 ktorú som prikázal vašim predkom v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny,+ zo železnej pece,+ a hovoril som: ‚Poslúchnite môj hlas a budete robiť veci podľa všetkého, čo vám prikazujem;+ a istotne sa stanete mojím ľudom a ja sa stanem vaším Bohom,+
5 aby som uskutočnil prísahu, ktorú som prisahal vašim predkom,+ že im dám krajinu tečúcu mliekom a medom,+ ako v tento deň.‘“‘“
A odpovedal som a riekol: „Amen, ó, Jehova.“
6 A Jehova mi povedal ďalej: „Ohlasuj všetky tieto slová v judských mestách a na uliciach Jeruzalema+ a hovor: ‚Počujte slová tejto zmluvy a budete ich konať.+
7 Slávnostne som totiž napomínal vašich predkov v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny,+ a až do tohto dňa, zavčasu vstávajúc a napomínajúc, hovoriac: „Poslúchnite môj hlas.“+
8 Avšak neposlúchali, ani nenaklonili ucho,+ ale chodili každý v zatvrdilosti svojho zlého srdca;+ a tak som na nich priviedol všetky slová tej zmluvy, ktoré som [im] prikázal konať, ale ktoré nekonali.‘“
9 Ďalej mi povedal Jehova: „Medzi judskými mužmi a medzi obyvateľmi Jeruzalema sa našlo spiknutie.+
10 Vrátili sa k previneniam svojich predkov,+ tých prvých, ktorí odmietli poslúchať moje slová, ale ktorí chodili za inými bohmi, aby im slúžili.+ Izraelský dom a judský dom porušili moju zmluvu, ktorú som uzavrel s ich predkami.+
11 Preto toto povedal Jehova: ‚Hľa, privádzam na nich nešťastie,+ z ktorého nebudú schopní vyviaznuť;+ a istotne budú volať ku mne o pomoc, ale nevypočujem ich.+
12 A judské mestá a obyvatelia Jeruzalema budú musieť ísť a volať o pomoc k bohom, ktorým prinášajú obetný dym,+ ale ktorí im v čase ich nešťastia určite neprinesú záchranu.+
13 Tvojich bohov je totiž toľko, koľko je tvojich miest, Judsko;+ a toľko oltárov, koľko je ulíc Jeruzalema, ste nastavali pre tú hanebnú vec,+ oltáre, aby ste prinášali obetný dym Baalovi.‘+
14 A ty, ty sa za tento ľud nemodli a nepredkladaj za nich úpenlivé prosebné volanie ani modlitbu,+ veď nebudem počúvať vtedy, keď budú ku mne volať kvôli svojmu nešťastiu.+
15 Čo má čo robiť môj milovaný v mojom dome,+ že mnohí z nich by mali konať túto vec,+ [zlý] úskok?+ A spôsobia svätým mäsom, že ťa [to] obíde,+ keď [príde] tvoje nešťastie? Budeš v tom čase jasať?+
16 ‚Bujný olivovník, pekný ovocím [a] tvarom‘, takým menom ťa nazval Jehova.+ So zvukom veľkého revu rozpálil proti nemu oheň a polámali mu ratolesti.+
17 A Jehova vojsk, Ten, čo ťa sadil,+ hovoril proti tebe nešťastie pre zlo domu Izraela+ a domu Júdu, ktoré oni páchali, aby ma urážali tým, že prinášajú obetný dym Baalovi.“+
18 A sám Jehova ma oboznámil, aby som vedel. V tom čase si spôsobil, aby som videl ich počínanie.+
19 A bol som ako baránok, dôverný známy, ktorý je vedený na zabitie,+ a nevedel som, že to vymysleli proti mne úklady:+ „Priveďme skazu na strom s jeho potravou a odrežme ho z krajiny živých,+ aby sa už ani na jeho meno nespomenulo.“
20 Ale Jehova vojsk súdi so spravodlivosťou;+ skúma obličky a srdce.+ Kiež vidím tvoju pomstu nad nimi, veď tebe som zjavil svoj súdny prípad.+
21 Preto toto povedal Jehova proti mužom z Anatótu+, ktorí hľadajú tvoju dušu a hovoria: „Nebudeš prorokovať v Jehovovom mene,+ aby si nezomrel našou rukou“;
22 preto toto povedal Jehova vojsk: „Hľa, obraciam na nich pozornosť. Mladí muži zomrú mečom.+ Ich synovia a ich dcéry pomrú hladom.+
23 A nezostane im ani ostatok, lebo privediem na mužov z Anatótu+ nešťastie, rok, keď bude na nich zameraná pozornosť.“+
