Jeremiáš 12:1–17
12 Si spravodlivý,+ ó, Jehova, keď ti predkladám svoju žalobu, skutočne, keď s tebou hovorím o veciach súdu. Prečo sa podarila cesta zlých,+ takže všetci tí dopúšťajúci sa zrady sú bez starostí?
2 Zasadil si ich; aj sa zakorenili. Postupujú dopredu; priniesli aj ovocie. Si blízko v ich ústach, ale ďaleko od ich obličiek.+
3 A ty, ó, Jehova, ma poznáš dobre;+ vidíš ma a preskúmal si moje srdce v spojení so sebou.+ Vytrieď ich ako ovce na zabitie+ a postav ich nabok pre deň zabíjania.
4 Ako dlho má schnúť krajina+ a samotné rastlinstvo celého poľa usychať?+ Pre zlo tých, čo v nej bývajú, boli odstránené zvieratá a lietajúce tvory.+ Veď povedali: „On nevidí našu budúcnosť.“
5 Pretože si bežal s pešími a unavili ťa, ako potom môžeš bežať opreteky s koňmi?+ A dôveruješ krajine pokoja?+ Ako si teda budeš počínať medzi pyšnými [húštinami] pozdĺž Jordána?+
6 Veď i tvoji bratia a domácnosť tvojho otca si počínali zradne.+ I oni za tebou hlasne volali. Vôbec im never, aj keď ti hovoria dobré veci.+
7 „Opustil som svoj dom;+ opustil som svoje dedičstvo;+ do ruky jej nepriateľov som dal milovanú svojej duše.+
8 Moje dedičstvo sa pre mňa stalo podobné levovi v lese. Vydalo dokonca svoj hlas proti mne. Preto som ho znenávidel.+
9 Moje dedičstvo+ je mi ako pestrofarebný dravý vták. Dookola sú na ňom draví vtáci.+ Poďte, zhromaždite sa, všetky divé poľné zvieratá; priveďte [ich], aby žrali.+
10 Mnoho pastierov+ zničilo moju vinicu;+ pošliapali môj podiel.+ Môj žiadúci+ podiel obrátili na pustatinu opusteného úhora;
11 urobil sa z neho opustený úhor,+ uschol; je pre mňa spustošený.+ Celá krajina bola spustošená, lebo niet človeka, ktorý by si [to] vzal k srdcu.+
12 Po všetkých vyšliapaných chodníkoch pustatinou prišli plienitelia. Veď meč patriaci Jehovovi hltá z jedného konca krajiny až na druhý koniec krajiny.+ Niet pokoja pre žiadne telo.
13 Zasiali pšenicu, ale zožali tŕnie.+ Chorobne sa narobili; budú bez úžitku.+ A istotne sa budú hanbiť za vaše výtvory pre Jehovov horiaci hnev.“
14 Toto povedal Jehova proti všetkým mojim zlým susedom,+ ktorí sa dotýkajú dedičného vlastníctva, ktoré som dal do vlastníctva svojmu ľudu, áno, Izraelu:+ „Hľa, vytŕham ich z ich zeme;+ a judský dom vytrhnem z ich stredu.+
15 A potom, keď ich vytrhnem, sa stane, že sa opäť zmilujem nad nimi+ a privediem ich späť každého k jeho dedičnému vlastníctvu a každého do jeho krajiny.“+
16 „A stane sa, keď sa celkom určite naučia [poznať] cesty môjho ľudu, že budú prisahať na moje meno:+ ‚Akože žije Jehova!‘, ako učili môj ľud prisahať na Baala,+ že tiež budú vybudovaní uprostred môjho ľudu.+
17 Ak však nebudú poslúchať, aj ten národ vytrhnem, vytrhnem a zničím,“+ je Jehovov výrok.
