Jeremiáš 13:1–27
13 Toto mi povedal Jehova: „Choď a zaobstaráš si ľanový pás, prepášeš sa ním cez boky, ale nevložíš ho do vody.“
2 Zaobstaral som si preto pás v súlade s Jehovovým slovom a prepásal som sa ním.
3 A prišlo ku mne Jehovovo slovo po druhý raz hovoriac:
4 „Vezmi pás, ktorý si si zaobstaral [a] ktorý máš na bokoch, a vstaň a choď k Eufratu+ a tam ho skry v rozsadline skalného útesu.“
5 Šiel som preto a schoval som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Jehova.
6 Ale na konci mnohých dní sa stalo, že mi Jehova povedal: „Vstaň, choď k Eufratu a vezmi odtiaľ pás, ktorý som ti tam prikázal skryť.“
7 Šiel som teda k Eufratu a kopal a vzal pás z miesta, kde som ho skryl, a hľa, pás bol skazený; bol nanič.
8 Potom prišlo ku mne Jehovovo slovo hovoriac:
9 „Toto povedal Jehova: ‚Práve tak zničím pýchu Judska+ a veľkú pýchu Jeruzalema.
10 Tento zlý ľud, ktorý odmieta uposlúchnuť moje slová,+ ktorý chodí v zatvrdilosti svojho srdca+ a ktorý stále chodí za inými bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im,+ sa tiež stane podobný tomuto pásu, ktorý je nanič.‘
11 ‚Veď ako sa drží pás na bokoch muža, tak som spôsobil, aby sa celý dom Izraela a celý dom Júdu držal pri mne,‘+ je Jehovov výrok, ‚aby sa mi stali ľudom+ a menom+ a chválou a niečím krásnym; ale neuposlúchli.‘+
12 A povieš im toto slovo: ‚Toto povedal Jehova, Boh Izraela: „Každý veľký krčah je niečím, čo sa plní vínom.“‘+ A istotne ti povedia: ‚Či nevieme, že každý krčah je niečím, čo sa plní vínom?‘
13 A povieš im: ‚Toto povedal Jehova: „Hľa, všetkých obyvateľov tejto krajiny a kráľov, čo sedia za Dávida+ na jeho tróne, a kňazov a prorokov a všetkých obyvateľov Jeruzalema plním opilosťou.+
14 A ja ich pozrážam jedného o druhého, otcov i synov v tom istom čase,“+ je Jehovov výrok. „Neprejavím súcit, ani nepocítim žiaľ a nezmilujem sa tak, že by som sa zdržal a nepriviedol ich do skazy.“‘+
15 Počujte a nakloňte ucho. Nebuďte povýšeneckí,+ veď prehovoril sám Jehova.+
16 Vzdajte Jehovovi, svojmu Bohu, slávu,+ kým spôsobí tmu+ a kým budú vaše nohy na vrchoch za šera o seba narážať.+ A istotne budete dúfať v svetlo,+ a on z neho urobí hlboký tieň;+ obráti [ho] na hustú temnotu.+
17 A ak to nepočujete,+ moja duša bude plakať nad pýchou na miestach úkrytu a skutočne bude prelievať slzy; a z môjho oka sa budú rinúť slzy,+ lebo Jehovovo stádo+ bude odvedené, zajaté.
18 Povedz kráľovi a panej:+ ‚Posaďte sa na nižšie miesto,+ veď vám z hlavy istotne zíde vaša koruna krásy.‘+
19 Mestá juhu sú zatvorené, takže [ich] nikto neotvorí. Judsko ako celok bolo vzaté do vyhnanstva. Bolo úplne vzaté do vyhnanstva.“+
20 „Zodvihni oči a pozri na tých, čo prichádzajú zo severu.+ Kde je črieda, ktorú ti niekto dal, tvoje krásne stádo drobného dobytka?+
21 Čo povieš, keď na teba obráti niekto pozornosť,+ keď si ich ty na začiatku vyučoval ako dôverných priateľov priamo pri sebe?+ Neschytia ťa pôrodné kŕče ako rodiacu ženu?+
22 A keď si povieš v srdci:+ ‚Prečo ma postihli tie veci?‘,+ pre hojnosť tvojho previnenia ti boli vzaté suknice ako prikrytie;+ a s tvojimi pätami sa zaobchodilo násilne.
23 Či môže Kúšita+ zmeniť svoju kožu alebo leopard svoje škvrny?+ Vy, ktorí by ste boli schopní konať dobro, ste osoby naučené konať zlo.+
24 Rozptýlim ich+ preto ako strnisko, ktoré sa nesie vo vetre z pustatiny.+
25 To je tvoj údel, tvoj vymeraný podiel odo mňa,“+ je Jehovov výrok, „lebo si na mňa zabudol+ a stále vkladáš dôveru vo faloš.+
26 A ja ti tiež zdvihnem sukne cez tvár a tvoje zneuctenie bude istotne vidno,+
27 tvoje skutky cudzoložstva+ a tvoje erdžanie,+ tvoje voľné správanie v prostitúcii. Na pahorkoch, na poli som videl tvoje ohavnosti.+ Beda ti, ó, Jeruzalem! Nemôžeš byť čistý+ – ešte po akom dlhom [čase]?“+
