Jeremiáš 14:1–22
14 Toto prišlo ako Jehovovo slovo k Jeremiášovi o záležitostiach sucha+:
2 Júda smúti,+ jeho brány, tie uvädli.+ Sú skleslí po zem+ a vystúpil i krik Jeruzalema.+
3 A ich majestátni [ľudia] poslali ich bezvýznamných po vodu.+ Prišli k priekopám. Žiadnu vodu nenašli.+ Vrátili sa s prázdnymi nádobami. Boli zahanbení+ a boli sklamaní a prikryli si hlavu.+
4 Pre pôdu, ktorá bola rozdrobená, lebo na krajinu neprišiel nijaký lejak,+ roľníci sa zahanbili, prikryli si hlavu.+
5 Veď aj poľná laň porodila, ale opustila [mláďa], lebo nebolo nijakej hebkej trávy.
6 A zebry+ sa zastavili na holých pahorkoch; ňuchali vietor ako šakaly; oči im zlyhali, lebo niet nijakého rastlinstva.+
7 I keď naše vlastné previnenia svedčia proti nám, ó, Jehova, konaj kvôli svojmu menu;+ veď pribudlo našich skutkov nevery;+ to proti tebe sme hrešili.+
8 Ó, ty, nádej Izraela,+ jeho Záchranca+ v čase útlaku,+ prečo sa stávaš podobný cudziemu usadlíkovi v krajine a podobný cestujúcemu, ktorý odbočil, aby prenocoval?+
9 Prečo sa stávaš podobný užasnutému mužovi, podobný mocnému mužovi, ktorý nie je schopný nijako zachrániť?+ Ty si predsa v našom strede,+ ó, Jehova, a nad nami sa vzýva tvoje meno.+ Nenechaj nás padnúť.
10 Toto povedal Jehova o tomto ľude: „Zamilovali si blúdenie;+ nezdržiavali svoje nohy.+ Preto v nich Jehova nemá zaľúbenie.+ Teraz si spomenie na ich previnenie a bude venovať pozornosť ich hriechom.“+
11 A Jehova mi povedal: „Nemodli sa za tento ľud o dobro.+
12 Keď sa postí, nepočúvam ich úpenlivé prosebné volanie;+ a keď predkladajú úplnú zápalnú obeť a obilnú obeť, nemám v nich zaľúbenie;+ veď skoncujem s nimi mečom a hladom a morom.“+
13 A tak som povedal: „Beda, Zvrchovaný Pán Jehova! Pozri, proroci im hovoria: ‚Neuvidíte meč a nijaký hlad vás nepostihne, ale dám vám na tomto mieste opravdivý pokoj.‘“+
14 A Jehova mi ďalej povedal: „Proroci v mojom mene prorokujú faloš.+ Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som im nehovoril.+ Prorocky vám hovoria falošné videnie a veštbu a niečo bezcenné+ a úskočnosť svojho srdca.+
15 Preto toto povedal Jehova o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene a ktorých som ja neposlal a ktorí hovoria, že sa v tejto krajine nevyskytne meč ani hlad: ‚Tí proroci dospejú k svojmu koncu mečom a hladom.+
16 A práve z toho ľudu, ktorému prorokujú, sa stanú ľudia vyhodení na ulice Jeruzalema pre hlad a meč, a nikto ich nepochová – ich, ich manželky a ich synov a ich dcéry.+ A ja na nich vylejem ich nešťastie.‘+
17 A povieš im toto slovo: ‚Nech mi nocou a dňom tečú z očú slzy a nech neustávajú,+ veď panenská dcéra môjho ľudu bola rozbitá+ veľkým zrútením, neobyčajne ochromujúcim úderom.+
18 Ak vyjdem na pole, hľa, pobití mečom!+ A ak vojdem do mesta, hľa, aj neduhy z hladu!+ Veď prorok i kňaz sa odobrali do krajiny, ktorú nepoznali.‘“+
19 Či si úplne zavrhol Júdu,+ alebo si tvoja duša zošklivila aj Sion?+ Prečo si nás udrel, takže niet pre nás uzdravenia?+ Dúfalo sa v pokoj, ale [neprišlo] nič dobré; a v čas uzdravenia, a hľa, zdesenie!+
20 My uznávame svoje zlo, ó, Jehova, previnenie svojich predkov,+ lebo sme zhrešili proti tebe.+
21 Kvôli svojmu menu [nás] neznevažuj;+ neopovrhuj svojím slávnym trónom.+ Pamätaj; neruš svoju zmluvu s nami.+
22 Jestvujú medzi márnymi modlami+ národov nejaké, ktoré môžu vylievať dážď, alebo môžu dokonca samotné nebesia dávať výdatné spŕšky?+ Či nie si to Ty, ó, Jehova, náš Bože?+ A dúfame v teba, lebo si sám urobil všetky tie veci.+
