Jeremiáš 15:1–21
15 A Jehova mi povedal: „Keby predo mnou stáli Mojžiš+ a Samuel+, moja duša by sa nepriklonila k tomuto ľudu.+ Boli by poslaní preč od mojej tváre, aby odišli.+
2 A stane sa, ak by ti azda hovorili: ‚Kam máme odísť?‘, že im tiež povieš: ‚Toto povedal Jehova: „Kto je [určený] pre smrtiacu ranu, k smrtiacej rane! A kto pre meč, k meču! A kto pre hlad, k hladu!+ A kto pre zajatie, do zajatia!“‘+
3 ‚A ja nad nimi poverím štyri rodiny,‘+ je Jehovov výrok, ‚meč, aby zabíjal, a psy, aby odvliekali, a nebeské lietajúce tvory+ a zemské zvieratá, aby žrali a priviedli skazu.
4 A ja ich vydám na triašku všetkým kráľovstvám zeme+ kvôli judskému kráľovi Manašeovi, Ezechiášovmu synovi, za to, čo robil v Jeruzaleme.+
5 Veď kto ti prejaví súcit,+ ó, Jeruzalem, a kto ti bude prejavovať účasť a kto odbočí, aby sa spýtal na tvoje blaho?‘
6 ‚Ty sám si ma opustil,‘+ je Jehovov výrok. ‚Kráčaš cestou späť.+ A vystriem proti tebe ruku a zničím ťa.+ Unavilo ma pociťovať ľútosť.+
7 A prevejem ich v bránach krajiny vidlami.+ Zaiste [ich] pripravím o deti.+ Zničím môj ľud, [pretože] sa neodvrátili od svojich ciest.+
8 Ich vdovy sa mi stali početnejšie ako zrnká morského piesku. Ja na nich, na matku, na mladého muža, za poludnia privediem plieniteľa.+ Ja spôsobím, že na nich padne náhle vzrušenie a znepokojenie.+
9 Žena, ktorá porodila sedem [detí], zvädla; jej duša zápasila o dych.+ Jej slnko zapadlo, kým je ešte deň;+ zahanbilo sa a cítilo sa zarazené.‘ ‚A iba ostatok z nich vydám meču pred ich nepriateľov,‘+ je Jehovov výrok.“
10 Beda mi,+ ó, moja matka, že si ma porodila, muža vystaveného hádkam a muža vystaveného zápasu s celou zemou.+ Nedal som nijakú pôžičku a nič mi nepožičali. Všetci zvolávajú na mňa zlo.+
11 Jehova povedal: „Ja ti istotne budem slúžiť na dobré.+ Istotne sa ťa zastanem proti nepriateľovi v čase nešťastia+ a v čase útlaku.+
12 Môže niekto rozlámať železo, železo zo severu, a meď?
13 Tvoj majetok a tvoje poklady dám iba na drancovanie,+ nie za cenu, ale za všetky tvoje hriechy, áno, na všetkých tvojich územiach.+
14 A ja spôsobím, že prejdú s tvojimi nepriateľmi do krajiny, ktorú si nepoznal.+ Veď sa v mojom hneve rozhorel oheň.+ Je zažatý proti vám.“
15 Sám si [to] vedel.+ Ó, Jehova, spomeň si na mňa+ a obráť na mňa svoju pozornosť a pomsti ma na mojich prenasledovateľoch.+ V svojej pomalosti k hnevu ma neodnímaj.+ Všimni si, že práve kvôli tebe nesiem pohanenie.+
16 Našli sa tvoje slová a ja som ich zjedol;+ a tvoje slovo sa mi stáva jasotom+ a plesaním môjho srdca;+ veď sa nado mnou vzýva tvoje meno,+ ó, Jehova, Bože vojsk.+
17 Nesedel som v dôvernej skupine tých, čo žartujú+ a nerozjasal som sa.+ Kvôli tvojej ruke som sedel osamote,+ lebo si ma naplnil verejným odsúdením.+
18 Prečo sa stala moja bolesť chronickou+ a moja rana nevyliečiteľnou?+ Odmietla sa dať uzdraviť. Stal si sa voči mne podobný niečomu klamnému,+ podobný vodám, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné.+
19 Preto toto povedal Jehova: „Ak sa vrátiš, tak ťa privediem späť.+ Postavíš sa predo mňa.+ A ak vynesieš z bezcenných vecí to, čo je cenné, staneš sa podobný mojim vlastným ústam. Ony sa k tebe vrátia, ale ty sa nevrátiš k nim.“
20 „A urobil som ťa tomuto ľudu opevneným medeným múrom;+ a určite budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu.+ Lebo som s tebou, aby som ťa ochránil a aby som ťa oslobodil,“+ je Jehovov výrok.
21 „A ja ťa oslobodím z ruky zlých+ a vykúpim ťa z ruky tyranov.“
