Jeremiáš 18:1–23
18 Slovo, ktoré prišlo k Jeremiášovi od Jehovu hovoriac:
2 „Vstaň a zídeš k hrnčiarovmu domu+ a tam spôsobím, aby počuli moje slová.“
3 A zišiel som k hrnčiarovmu domu a on tam pracoval na hrnčiarskych kruhoch.
4 A hrnčiarova ruka pokazila nádobu, ktorú robil z hliny, a on sa vrátil a prerobil ju na inú nádobu, tak ako sa to hrnčiarovi videlo správne urobiť.+
5 A Jehovovo slovo prichádzalo ku mne ďalej hovoriac:
6 „‚Či nie som schopný urobiť s vami ako tento hrnčiar, ó, dom Izraela?‘ je Jehovov výrok. ‚Hľa, ste v mojej ruke ako hlina v ruke hrnčiara, ó, dom Izraela.+
7 Kedykoľvek by som hovoril proti národu a proti kráľovstvu, aby som [ho] vykorenil a strhol a zničil [ho],+
8 a ten národ sa skutočne odvráti od svojho zla, proti ktorému som hovoril,+ ja tiež pocítim ľútosť nad nešťastím, ktoré som mu zamýšľal vykonať.+
9 Ale kedykoľvek by som hovoril o národe a o kráľovstve, aby som [ho] vybudoval a zasadil,+
10 a on skutočne robí to, čo je zlé v mojich očiach, takže neposlúcha môj hlas,+ ja tiež pocítim ľútosť nad dobrom, o ktorom som [si] hovoril, že urobím pre jeho dobro.‘
11 A teraz, prosím, povedz judským mužom a obyvateľom Jeruzalema: ‚Toto povedal Jehova: „Hľa, utváram nešťastie proti vám a vymýšľam proti vám úmysel.+ Obráťte sa späť, prosím, každý od svojej zlej cesty a dosiahnite to, aby vaše cesty a vaše počínanie bolo dobré.“‘“+
12 A povedali: „To je beznádejné!+ Lebo pôjdeme podľa vlastných myšlienok a každý budeme vykonávať zatvrdilosť podľa svojho zlého srdca.“+
13 Preto toto povedal Jehova: „Spýtajte sa sami, prosím, medzi národmi. Kto počul také veci? Až niečo nadmieru hrozné robila panna Izraela.+
14 Zíde libanonský sneh zo skaly šíreho poľa? Alebo vyschnú chladné, tečúce cudzie vody?
15 Veď môj ľud zabudol na mňa+ tým, že prináša obetný dym niečomu bezcennému+, a tým, že privádza ľudí k potknutiu na ich cestách,+ dávnych chodníkoch,+ aby chodili po vozových cestách, nenasypanej ceste,
16 aby urobili zo svojej krajiny predmet úžasu,+ k hvízdaniu na neurčitý čas.+ Každý do jedného, kto bude prechádzať okolo nej, bude hľadieť v úžase a potriasať hlavou.+
17 Ako východným vetrom ich rozptýlim pred nepriateľom.+ V deň ich pohromy im ukážem chrbát a nie tvár+.“
18 A povedali: „Poďte a vymyslime proti Jeremiášovi nejaké myšlienky,+ lebo zákon nepominie od kňaza+, ani rada od múdreho, ani slovo od proroka.+ Poďte a udrime ho jazykom+ a nevenujme pozornosť nijakým jeho slovám.“
19 Venuj mi predsa pozornosť, ó, Jehova, a vypočuj si hlas mojich odporcov.+
20 Malo by sa za dobré odplácať zlým?+ Veď vykopali jamu pre moju dušu.+ Spomeň si, že som stál pred tebou, aby som hovoril dobré aj o nich, aby som od nich odvrátil tvoj hnev.+
21 Preto vydaj ich synov hladu+ a odovzdaj ich moci meča;+ a kiež sa ich manželky stanú ženami pripravenými o deti a vdovami.+ A kiež sa ich muži stanú tými, čo sú zabití smrtiacim súžením, ich mladí muži tými, čo sú v bitke zrazení mečom.+
22 Nech počuť z ich domov krik, keď na nich náhle privedieš záškodnícku tlupu.+ Veď vykopali jamu, aby ma zajali, a mojim nohám nastražili pasce.+
23 Ale ty, ó, Jehova, dobre poznáš všetku ich radu proti mne na [moju] smrť.+ Neprikrývaj ich previnenie a nevymaž pred sebou tento ich hriech; ale nech sa stanú tými, čo sa musia pred tebou potknúť.+ Zasiahni proti nim v čase svojho hnevu.+
