Jeremiáš 2:1–37
2 A prišlo ku mne Jehovovo slovo+ hovoriac:
2 „Choď a budeš volať do uší Jeruzalema a hovoriť: ‚Toto povedal Jehova:+ „Ešte sa dobre pamätám v tvojom prípade na milujúcu láskavosť tvojej mladosti,+ na lásku počas tvojho zasnúbenia,+ ako si za mnou chodila v pustatine, v neosiatej krajine.+
3 A Izrael bol Jehovovi niečím svätým,+ prvým výnosom pre Neho.“‘+ ‚Ktorékoľvek osoby by ho pohlcovali, uvaľovali by na seba vinu.+ Prichádzalo by na nich nešťastie,‘ bol Jehovov výrok.“+
4 Počuj Jehovovo slovo, ó, dom Jakobov+ a všetky rody izraelského domu.+
5 Toto povedal Jehova: „Či našli vaši otcovia u mňa bezprávie,+ že sa odo mňa vzdialili+ a chodili za márnou modlou+ a sami sa stali márnymi?+
6 Či nepovedali: ‚Kde je Jehova, Ten, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny,+ Ten, čo nás previedol pustatinou, krajinou púšťovej roviny+ a jamy, krajinou bez vody+ a s hlbokým tieňom,+ krajinou, ktorou neprechádzal žiaden muž a v ktorej nebýval žiaden pozemský človek?‘
7 A nakoniec som vás doviedol do krajiny ovocného sadu, aby ste jedli jej ovocie a jej dobré veci.+ Ale vošli ste a poškvrnili ste moju krajinu; a z môjho dedičstva ste urobili niečo odporné.+
8 Ani kňazi nehovorili: ‚Kde je Jehova?‘+ A práve tí, čo sa zaoberali zákonom, ma nepoznali;+ a pastieri sa prehrešovali proti mne+ a dokonca proroci prorokovali pri Baalovi+ a chodili za tými, čo nemohli priniesť nijaký úžitok.+
9 ‚Preto sa budem ďalej s vami prieť,‘+ je Jehovov výrok, ‚a budem sa prieť so synmi vašich synov.‘+
10 ‚Prejdite však k pobrežiam Kittimu+ a pozrite. Áno, pošlite i do Kedára+ a zvlášť dajte pozor a hľaďte, či sa už stalo niečo také.+
11 Vymenil nejaký národ bohov+, a to za takých, čo nie sú bohmi?+ Ale môj ľud vymenil moju slávu za to, čo nemôže priniesť nijaký úžitok.+
12 Hľaďte na to v ohromení, nebesia, a chvejte sa vo veľmi veľkej hrôze,‘ je Jehovov výrok,+
13 ‚lebo môj ľud urobil dve zlé veci: Opustili dokonca mňa,+ prameň živej vody,+ aby si vysekali cisterny, puknuté cisterny, ktoré nemôžu udržať vodu.‘
14 ‚Je Izrael sluhom+ alebo otrokom narodeným v domácnosti? Prečo sa stal niečím na vydrancovanie?
15 Proti nemu revú mladé levy s hrivou;+ vydali hlas.+ A urobili z jeho krajiny predmet úžasu. Jeho mestá boli podpálené, takže nemajú obyvateľov.+
16 Aj synovia z Nofa+ a Tachpanesa+ sa ti stále pásli na temene hlavy.+
17 Neurobila si si to sama tým, že si opustila Jehovu, svojho Boha,+ v čase, keď ťa viedol po ceste?+
18 A akú by si mala mať teraz starosť o egyptskú cestu,+ aby si pila šichorské+ vody? A akú by si mala mať starosť o asýrsku cestu,+ aby si pila vody Rieky?
19 Tvoje zlo by ťa malo napraviť+ a tvoje skutky nevery by ťa mali karhať.+ Preto vedz a hľaď, že je to zlé a horké,+ že si opustila Jehovu, svojho Boha, a [nevznikol] ti žiaden des predo mnou,‘+ je výrok Zvrchovaného+ Pána, Jehovu vojsk.
20 ‚Dávno som totiž rozlámal tvoje jarmo;+ roztrhol som tvoje putá. Ale povedala si: „Nebudem slúžiť,“ lebo si sa rozvaľovala+ na každom vysokom pahorku a pod každým bujným stromom+, a oddávala si sa prostitúcii.+
21 A ja, ja som ťa predtým zasadil ako vyberaný červený vinič,+ všetko z pravého semena. Ako si sa teda premenila voči mne na zvrhlé [odnože] cudzokrajného viniča?‘+
22 ‚Ale aj keby si sa umyla alkáliou a nabrala si veľké dávky lúhu,+ tvoje previnenie by bolo predo mnou istotne poškvrnením,‘+ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu.
23 Ako môžeš povedať: ‚Nepoškvrnila som sa.+ Nechodila som za Baalmi‘?+ Pozri sa na svoju cestu v údolí.+ Všimni si, čo si urobila. Rýchlonohú mladú ťavu, ktorá bezcieľne pobieha sem a tam po cestách;
24 zebru+ zvyknutú na pustatinu, ktorá v žiadostivosti svojej duše vetrí vietor+ – kto ju v jej čase párenia môže obrátiť späť? Všetci, ktorí ju hľadajú, sa nebudú unavovať. V jej mesiaci ju nájdu.
25 Zdŕžaj svoju nohu, aby [nebola] bosá, a svoje hrdlo od smädu.+ Ale povedala si: ‚Je to beznádejné!+ Nie, zamilovala som sa však do cudzích+ a za nimi budem chodiť.‘+
26 Ako sa musí hanbiť zlodej, keď je pristihnutý, tak sa zahanbili tí z domu Izraela,+ tí ich králi, ich kniežatá a ich kňazi a ich proroci.+
27 Hovoria stromu: ‚Si môj otec,‘+ a kameňu: ‚Ty sám si ma porodil.‘ Ale ku mne sa obrátili zátylkom a nie tvárou.+ A v čase svojho nešťastia povedia: ‚Vstaň predsa a zachráň nás!‘+
28 Ale kde sú tvoji bohovia, ktorých si si urobila?+ Nech vstanú, ak ťa môžu zachrániť v čase tvojho nešťastia.+ Veď tvojich bohov, ó, Júda, je čo do počtu ako tvojich miest.+
29 ‚Prečo stále so mnou zápasíte?+ Prečo ste všetci proti mne prestúpili?‘+ je Jehovov výrok.
30 Bez účinku som udrel vašich synov.+ Neprijali žiadnu kázeň.+ Váš meč pohltil vašich prorokov ako lev, ktorý pôsobí skazu.+
31 Ó, pokolenie, sami hľaďte na Jehovovo slovo.+
Či som sa stal Izraelovi iba pustatinou+ alebo krajinou hlbokej tmy? Prečo len tento môj ľud hovoril: ‚Prechádzali sme sa. Už k tebe neprídeme‘?+
32 Môže zabudnúť panna na svoje ozdoby, nevesta na svoje náprsné stuhy? A predsa môj vlastný ľud – dní bez počtu na mňa zabúdali.+
33 Prečo vylepšuješ svoju cestu, ó, žena, aby si hľadala lásku? Preto si tiež vyučila svoje cesty zlým veciam.+
34 Na tvojich sukniach sa tiež našli stopy krvi duší+ nevinných chudákov.+ Nenašiel som ich pri vlámaní, ale [sú] na nich všetkých.+
35 Avšak hovoríš: ‚Zostala som nevinná. Jeho hnev sa istotne odvrátil odo mňa.‘+
Hľa, začínam s tebou spor pre tvoj výrok: ‚Nezhrešila som.‘+
36 Prečo považuješ zmenu svojej cesty za veľmi bezvýznamnú?+ Aj za Egypt sa zahanbíš,+ ako si sa zahanbila za Asýriu.+
37 Preto tiež vyjdeš s rukami na hlave,+ lebo Jehova zavrhol predmety tvojej dôvery, a ty nebudeš mať s nimi úspech.“
