Jeremiáš 3:1–25
3 Je výrok: „Keby muž poslal preč manželku a ona by od neho skutočne odišla a stala sa [manželkou] iného muža, mal by sa k nej ešte niekedy vrátiť?“+
Nebola tá krajina skutočne znečistená?+
„A sama si sa dopustila prostitúcie s mnohými druhmi;+ a teraz má byť návrat ku mne?“+ je Jehovov výrok.
2 „Zodvihni oči k vyšliapaným chodníkom a pozri.+ Kde len si nebola znásilnená?+ Pozdĺž ciest si kvôli nim sedávala ako Arab v pustatine;+ a stále znečisťuješ krajinu svojimi skutkami prostitúcie a svojím zlom.+
3 Zadržujú sa preto výdatné dažde+ a neprišiel dokonca ani jarný dážď.+ A čelo manželky, ktorá sa dopúšťa prostitúcie, sa stalo tvojím. Odmietla si sa cítiť ponížená.+
4 Máš odteraz volať ku mne: ‚Môj Otec+, si dôverný priateľ mojej mladosti!+
5 Či by mal niekto zostať nahnevaný na neurčitý čas alebo navždy [niečo] pozorovať?‘+ Hľa, prehovorila si a urobila si zlé veci a získala prevahu.“+
6 A za dní kráľa Joziáša+ mi povedal Jehova: „‚Videl si, čo urobila nevernica Izrael?+ Chodí na každý vysoký vrch+ a pod každý bujný strom,+ aby sa tam dopúšťala prostitúcie.+
7 A potom, keď to všetko urobila, hovorieval som, aby sa vrátila dokonca ku mne, ale nevrátila sa;+ a Júda stále hľadela na svoju nevernú sestru.+
8 Keď som to videl, práve preto, že nevernica Izrael scudzoložila, poslal som ju preč+ a dal som jej potvrdenie o úplnom rozvode;+ napriek tomu zradne si počínajúca Júda, jej sestra, nedostala strach, ale sama tiež začala chodiť a dopúšťať sa prostitúcie.+
9 A jej prostitúcia nastala v dôsledku [jej] ľahkovážnosti a znečisťovala krajinu+ a cudzoložila s kameňmi a so stromami;+
10 a aj napriek tomu všetkému sa jej zradná sestra Júda nevrátila ku mne celým srdcom,+ iba falošne,‘+ je Jehovov výrok.“
11 A Jehova mi povedal ďalej: „Nevernica Izrael dokázala, že jej duša je spravodlivejšia ako zradne si počínajúca Júda.+
12 Choď a vyhlásiš tieto slová severu+ a povieš:
‚„Vráť sa predsa, ó, odpadnutý Izrael,“ je Jehovov výrok.‘+ ‚„Nedám na vás [zlostne] dopadnúť svoju tvár,+ lebo som verne oddaný,“+ je Jehovov výrok.‘ ‚„Nezostanem rozhnevaný na neurčitý čas.+
13 Iba si všimni svojho previnenia, lebo si sa prehrešila proti Jehovovi, svojmu Bohu.+ A ďalej si rozptyľovala svoje cesty k cudzím+ pod každým bujným stromom,+ ale na môj hlas ste nepočúvali,“ je Jehovov výrok.‘“
14 „Vráťte sa, ó, odpadnutí synovia,“+ je Jehovov výrok. „Veď sám som sa stal vaším manželským vlastníkom;+ a ja vás vezmem, jedného z mesta a dvoch z rodu, a privediem vás na Sion.+
15 A ja vám dám pastierov v súlade so svojím srdcom+ a istotne vás budú pásť s poznaním a pochopením.+
16 A stane sa, že vás pribudne a istotne ponesiete v tých dňoch v krajine ovocie,“ je Jehovov výrok.+ „Už nebudú hovoriť: ‚Truhla Jehovovej zmluvy!‘+ ani im nevstúpi do srdca, ani nebudú na ňu spomínať,+ ani im nebude chýbať a už nebude znovu urobená.
17 V tom čase budú Jeruzalem nazývať Jehovovým trónom;+ a k nemu budú spoločne privedené všetky národy,+ k Jehovovmu menu v Jeruzaleme,+ a už nebudú chodiť za zatvrdilosťou svojho zlého srdca.“+
18 „V tých dňoch budú kráčať dom Júdu po boku domu Izraela+ a spoločne+ vyjdú z krajiny severu do krajiny, ktorú som dal do dedičného vlastníctva vašim predkom.+
19 A sám som povedal: ‚Ó, ako som ťa len umiestnil medzi synov a dal ti žiadúcu krajinu,+ dedičné vlastníctvo ozdoby vojsk národov!‘ A povedal som ďalej: ‚Budete na mňa volať: „Môj Otče+!“ a neodvrátite sa a budete ma nasledovať.‘
20 ‚Naozaj, [ako] manželka zradne odišla od svojho druha,+ tak ste si vy, dom Izraela, počínali zradne voči mne,‘+ je Jehovov výrok.“
21 Na vyšliapaných chodníkoch bolo počuť zvuk, plač, úpenlivé prosby synov Izraela. Veď prevrátili svoju cestu;+ zabudli na Jehovu, svojho Boha.+
22 „Vráťte sa, odpadlí synovia.+ Uzdravím váš odpadlícky stav.“+
„Tu sme! Prišli sme k tebe, lebo ty, ó, Jehova, si náš Boh.+
23 Pahorky a hluk na vrchoch+ naozaj patria falošnosti.+ Záchrana Izraela je naozaj v Jehovovi, našom Bohu.+
24 Tá hanebná vec+ však od našej mladosti pohlcovala námahu našich predkov, ich stáda drobného dobytka a ich stáda hovädzieho dobytka, ich synov a ich dcéry.
25 Líhame si vo svojej hanbe+ a stále nás prikrýva naše poníženie;+ veď sme hrešili voči Jehovovi, nášmu Bohu,+ my i naši otcovia od našej mladosti až po tento deň,+ a neposlúchali sme hlas Jehovu, nášho Boha.“+
