Jeremiáš 31:1–40
31 „V tom čase,“ je Jehovov výrok, „sa stanem Bohom všetkých izraelských rodov; a oni sa stanú mojím ľudom.“+
2 Toto povedal Jehova: „Ľud zložený z tých, čo prežili meč, našiel priazeň v pustatine,+ keď kráčal Izrael, aby dosiahol odpočinutie.“+
3 Z diaľky sa mi zjavil Jehova [a povedal]: „A zamiloval som si ťa láskou na neurčitý čas.+ Preto som ťa priťahoval milujúcou láskavosťou.+
4 Ešte ťa znovu vystaviam a skutočne budeš znovu vystavaná,+ ó, panna Izraela. Ešte sa ozdobíš svojimi tamburínami a skutočne vyjdeš v tanci smejúcich sa.+
5 Ešte budeš sadiť vinice na samárskych vrchoch.+ Sadiaci budú istotne sadiť a začnú [ich] užívať.+
6 Jestvuje totiž deň, keď pozorovatelia v Efraimovom hornatom kraji naozaj zvolajú: ‚Vstaňte a poďme k Sionu, k Jehovovi, nášmu Bohu.‘“+
7 Lebo toto povedal Jehova: „Hlasno volajte k Jakobovi s plesaním a prenikavo kričte v čele národov.+ Zvestujte [to].+ Vzdávajte chválu a hovorte: ‚Ó, Jehova, zachráň svoj ľud, ostatok z Izraela.‘+
8 Hľa, vyvádzam ich zo severnej krajiny+ a ja ich zhromaždím z najodľahlejších končín zeme.+ Bude medzi nimi slepý a chromý, ťarchavá žena a rodička, všetci spolu.+ Vrátia sa sem ako veľký zbor.+
9 Prídu s plačom+ a ja ich privediem s [ich] úpenlivými prosbami o priazeň. Povediem ich údolím bystriny s vodou,+ pravou cestou, na ktorej sa nebudú potkýnať. Veď som sa stal Izraelovi Otcom;+ a Efraim, ten je mojím prvorodeným.“+
10 Počujte Jehovovo slovo, ó, národy, a rozprávajte [ho] medzi ďalekými ostrovmi+ a hovorte: „Ten, ktorý rozptýlil Izrael, sám ho zhromaždí+ a istotne ho bude opatrovať ako pastier svoje stádo.+
11 Veď Jehova skutočne vykúpi Jakoba+ a vyžiada ho späť z ruky niekoho silnejšieho, ako je on.+
12 A istotne prídu a budú radostne prevolávať na výšine Sion+ a rozžiaria sa nad Jehovovou dobrotou,+ nad obilím a nad novým vínom+ a nad olejom a nad mláďatami drobného dobytka a dobytka.+ A ich duša sa jednoducho stane podobná dobre zavlažovanej záhrade+ a už neochabnú.“+
13 „V tom čase sa panna bude radovať v tanci, aj mladí muži a starci, všetci spolu.+ A ja zmením ich smútenie na jasanie a uteším ich a privediem ich od zármutku k plesaniu.+
14 A ja nasýtim dušu kňazov tučnotou+ a môj ľud sa nasýti mojou dobrotou,“+ je Jehovov výrok.
15 „Toto povedal Jehova: ‚V Ráme+ počuť hlas, nárek a trpký plač;+ Ráchel+ plače nad svojimi synmi.+ Odmietla sa dať utešiť nad svojimi synmi,+ lebo už ich niet.‘“+
16 Toto povedal Jehova: „‚Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz,+ lebo jestvuje odmena za tvoju činnosť,‘ je Jehovov výrok, ‚a oni sa istotne vrátia z krajiny nepriateľa.‘+
17 ‚A jestvuje nádej+ pre tvoju budúcnosť,‘ je Jehovov výrok, ‚a synovia sa istotne vrátia na svoje územie.‘“+
18 „Skutočne som počul Efraima, ako bedáka nad sebou:+ ‚Naprával si ma, aby som bol napravený,+ ako teľa, ktoré nebolo cvičené.+ Spôsob, aby som sa obrátil, a ja sa ochotne obrátim,+ lebo si Jehova, môj Boh.+
19 Lebo po mojom obrátení som pocítil ľútosť;+ a potom, keď som bol privedený k poznaniu, pľasol som [sa] po stehne.+ Zahanbil som sa a cítil som sa aj ponížený,+ lebo som [predtým] niesol pohanu svojej mladosti.‘“+
20 „Je mi Efraim drahocenným synom alebo dieťaťom, s ktorým sa zaobchodí láskavo?+ Veď do tej miery, ako som hovoril proti nemu, budem na neho istotne ďalej pamätať.+ Preto sa preňho rozbúrili moje črevá.+ Určite sa nad ním zľutujem,“+ je Jehovov výrok.
21 „Postav označenie svojej cesty. Umiestni ukazovatele cesty.+ Upevni si srdce k hradskej, ceste, po ktorej budeš musieť ísť.+ Vráť sa, ó, panna Izraela. Vráť sa do týchto svojich miest.+
22 Ako dlho budeš uhýbať sem a tam,+ ó, neverná dcéra?+ Veď Jehova stvoril na zemi novú vec: samotná žena sa bude natískať telesne schopnému mužovi.“
23 Toto povedal Jehova vojsk, Boh Izraela: „Ešte povedia v krajine Júdu a v jeho mestách toto slovo, keď zhromaždím ich zajatcov: ‚Kiež ťa žehná Jehova,+ ó, spravodlivé bydlisko,+ ó, svätý vrch.‘+
24 A budú v nej bývať Júda i všetky jeho mestá, všetci spolu, roľníci a tí, čo sa vydali so stádom.+
25 Lebo ja nasýtim unavenú dušu a každú ochabnutú dušu naplním.“+
26 Na to som sa prebudil a videl som; a môj spánok, ten mi bol príjemný.
27 „Hľa, prichádzajú dni,“ je Jehovov výrok, „a ja obsejem dom Izraela a dom Júdu semenom človeka a semenom domáceho zvieraťa.“+
28 „A stane sa, že ako som bol voči nim bdelý,+ aby som vykoreňoval a strhával a boril a ničil a poškodzoval,+ tak budem voči nim bdelý, aby som staval a sadil,“+ je Jehovov výrok.
29 „V tých dňoch už nebudú hovoriť: ‚To otcovia jedli nezrelé hrozno, ale zuby tŕpli synom.‘+
30 Ale každý zomrie za vlastné previnenie.+ Kto bude jesť nezrelé hrozno, tomu budú tŕpnuť zuby.“
31 „Hľa, prichádzajú dni,“ je Jehovov výrok, „a ja uzavriem novú zmluvu+ s domom Izraela+ a s domom Júdu+,
32 nie takú, akou [bola] zmluva, ktorú som uzavrel s ich predkami v deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny,+ ‚moja zmluva, ktorú oni zrušili,+ hoci som ich mal v manželskom vlastníctve+,‘ je Jehovov výrok.“
33 „Veď toto je tá zmluva+, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch,“+ je Jehovov výrok. „Ja vložím svoj zákon do nich+ a napíšem im ho do srdca.+ A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.“+
34 „A už nebudú učiť každý svojho druha a každý svojho brata+ hovoriac: ‚Poznajte Jehovu!‘,+ lebo ma budú poznať všetci od najmenšieho z nich až po najväčšieho z nich,“+ je Jehovov výrok. „Odpustím totiž ich previnenie a na ich hriech už viac nebudem spomínať.“+
35 Toto povedal Jehova, Darca slnka pre svetlo vo dne,+ ustanovení+ mesiaca+ a hviezd pre svetlo v noci,+ Ten, ktorý víri more, aby sa jeho vlny rozbúrili,+ Ten, ktorého meno je Jehova vojsk:+
36 „‚Keby mohli byť z [miesta] predo mnou odstránené tieto predpisy,‘+ je Jehovov výrok, ‚vtedy by mohli tí, čo sú z Izraelovho semena, prestať byť navždy predo mnou národom.‘“+
37 Toto povedal Jehova: „‚Ak by sa dali zmerať nebesia hore a dali sa preskúmať základy zeme dolu,+ ja sám by som tiež mohol zavrhnúť celé Izraelovo semeno pre všetko, čo urobili,‘+ je Jehovov výrok.“
38 „Hľa, prichádzajú dni,“ je Jehovov výrok, „a istotne bude postavené mesto Jehovovi+ od Chananelovej veže+ po Rohovú bránu+.
39 A merná šnúra+ ešte naozaj vyjde priamo k pahorku Gareb a istotne pôjde naokolo do Goy.
40 A celá nížina mŕtvol+ a mastného popola+ a všetky terasy až po údolie bystriny Kidron+, až po nárožie Konskej brány+ smerom k východu slnka, budú niečím svätým Jehovovi.+ Nebude to už nikdy vykorenené, ani to nebude zborené až na neurčitý čas.“+
