Jeremiáš 34:1–22
34 Slovo, ktoré prišlo k Jeremiášovi od Jehovu, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor+ a celá jeho vojenská sila+ a všetky kráľovstvá zeme, panstvá pod jeho rukou,+ a všetky národy bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým jeho mestám,+ hovoriac:
2 „Toto povedal Jehova, Boh Izraela: ‚Choď a povieš judskému kráľovi Cedekijahovi,+ áno, povieš mu: „Toto povedal Jehova: ‚Hľa, vydávam toto mesto do ruky babylonského kráľa,+ a spáli ho ohňom.+
3 A sám z jeho ruky neunikneš, lebo budeš celkom istotne chytený a budeš vydaný do jeho ruky.+ A tvoje oči uvidia dokonca oči babylonského kráľa+ a jeho ústa budú hovoriť dokonca s tvojimi ústami a prídeš do Babylonu.‘
4 Počuj však Jehovovo slovo, judský kráľ Cedekijah:+ ‚Toto povedal o tebe Jehova: „Nezomrieš mečom.
5 Zomrieš v pokoji;+ a ako sa pálilo za tvojich otcov, skorších kráľov, ktorí boli pred tebou,+ tak budú páliť+ za teba, a v náreku+ nad tebou budú hovoriť: ‚Beda, ó, pane!‘,+ lebo ‚sám som hovoril práve to slovo,‘ je Jehovov výrok.“‘“‘“
6 A prorok Jeremiáš hovoril v Jeruzaleme všetky tieto slová+ judskému kráľovi Cedekijahovi,
7 keď vojenské sily babylonského kráľa bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým judským mestám, ktoré zostali,+ proti Lachišu+ a proti Azéke+; veď z judských miest+ ostali práve tie opevnené mestá.+
8 Slovo, ktoré prišlo k Jeremiášovi od Jehovu po tom, čo kráľ Cedekijah uzavrel zmluvu so všetkým ľudom, ktorý bol v Jeruzaleme, aby im vyhlásil slobodu,+
9 aby každý nechal slobodne odísť svojho sluhu a každý svoju slúžku, Hebreja+ a Hebrejku, aby totiž nepoužíval ako sluhu Žida, ktorý je jeho brat.+
10 Preto poslúchli všetky kniežatá+ a všetok ľud, ktorý vstúpil do zmluvy, aby každý nechal slobodne odísť svojho sluhu a každý svoju slúžku, aby ich už nepoužíval ako sluhov, a poslúchli a prepustili [ich].+
11 Ale potom sa obrátili+ a začali privádzať sluhov a slúžky späť, ktorých nechali slobodne odísť, a podriaďovali si ich ako sluhov a slúžky.+
12 Preto prišlo od Jehovu k Jeremiášovi Jehovovo slovo hovoriac:
13 „Toto povedal Jehova, Boh Izraela: ‚Ja som uzavrel zmluvu s vašimi predkami+ v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny,+ z domu sluhov,+ a povedal som:
14 „Na konci siedmich rokov máte každý nechať odísť svojho brata,+ Hebreja,+ ktorý by ti bol predaný+ a ktorý ti slúžil šesť rokov; a necháš ho od seba slobodne odísť.“ Ale vaši predkovia ma nepočúvali, ani nenaklonili svoje ucho.+
15 A sami sa dnes obraciate a robíte to, čo je v mojich očiach priame, tým, že každý vyhlasujete slobodu svojmu druhovi, a uzavierate predo mnou zmluvu+ v dome, nad ktorým sa vzýva moje meno.+
16 Potom sa obraciate+ a znesväcujete moje meno+ a privádzate späť každý svojho sluhu a každý svoju slúžku, ktorých ste podľa ľubovôle ich duše nechali slobodne odísť, a podriaďujete si ich, aby sa stali vašimi sluhami a slúžkami.‘+
17 Preto toto povedal Jehova: ‚Sami ste ma neposlúchli a ďalej nevyhlasujete slobodu+ každý svojmu bratovi a každý svojmu druhovi. Hľa, vyhlasujem proti vám slobodu,‘+ je Jehovov výrok, ‚meču,+ moru+ a hladu,+ a istotne vás dám všetkým kráľovstvám zeme na triašku.+
18 A ja vydám mužov, ktorí prestúpili moju zmluvu+ v tom, že neuskutočnili slová zmluvy, ktorú uzavreli predo mnou [pri] teľati, ktoré rozpoltili,+ aby prešli medzi jeho kusmi,+
19 [totiž] judské kniežatá a jeruzalemské kniežatá,+ dvorných úradníkov a kňazov a všetok ľud krajiny, ktorí prechádzali medzi kusmi teľaťa –
20 áno, vydám ich do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, čo sa usilujú o ich dušu;+ a ich mŕtvoly sa stanú potravou pre nebeské lietajúce tvory a pre zemské zvieratá.+
21 A judského kráľa Cedekijaha+ a jeho kniežatá vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, čo sa usilujú o ich dušu, a do ruky vojenských síl babylonského kráľa,+ ktoré od vás ustupujú.‘+
22 ‚Hľa, prikazujem,‘ je Jehovov výrok, ‚a istotne ich privediem späť k tomuto mestu+ a budú proti nemu bojovať a dobyjú ho a spália ho ohňom;+ a z judských miest urobím opustený úhor bez obyvateľov.‘“+
