Jeremiáš 42:1–22

42  Potom všetci velitelia vojenských síl a Jochanan+, Kareachov syn, a Jezanjah+, Hošajahov+ syn, a všetok ľud, od najmenšieho až po najväčšieho, pristúpili  a povedali prorokovi Jeremiášovi: „Kiež pred teba, prosím, padne naša prosba o priazeň, a modli sa za nás k Jehovovi, tvojmu Bohu,+ za všetok tento ostatok, veď nás zostalo pár z mnohých,+ ako nás vidia tvoje oči.  A kiež nám Jehova, tvoj Boh, oznámi cestu, po ktorej máme kráčať, a to, čo máme robiť.“+  Na to im prorok Jeremiáš povedal: „Počul som. Hľa, modlím sa k Jehovovi, vášmu Bohu, podľa vašich slov;+ a istotne sa stane, že vám poviem každé slovo, ktoré vám dá Jehova ako odpoveď.+ Nezadržím pred vami ani slovo.“+  A oni povedali Jeremiášovi: „Kiež dokáže Jehova, že je pravý a verný svedok proti nám,+ ak neurobíme presne podľa každého slova, s ktorým ťa posiela k nám Jehova, tvoj Boh.+  Či na dobré alebo na zlé, poslúchneme hlas Jehovu, nášho Boha, ku ktorému ťa posielame, aby sa nám dobre darilo, lebo poslúchame hlas Jehovu, nášho Boha.“+  A na konci desiatich dní sa stalo, že k Jeremiášovi prišlo Jehovovo slovo.+  Zavolal preto Jochanana, Kareachovho syna, a všetkých veliteľov vojenských síl, ktorí boli s ním, a všetok ľud, od najmenšieho až po najväčšieho;+  a ďalej im povedal: „Toto povedal Jehova, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som nechal pred neho padnúť vašu prosbu o priazeň:+ 10  ‚Ak budete celkom istotne ďalej bývať v tejto krajine,+ ja vás tiež vybudujem a nezborím [vás], a zasadím vás a nevykorením [vás];+ veď celkom istotne pocítim ľútosť nad nešťastím, ktoré som vám spôsobil.+ 11  Nebojte sa babylonského kráľa, z ktorého máte strach.‘+ ‚Nebojte sa ho,‘+ je Jehovov výrok, ‚veď som s vami, aby som vás zachránil a oslobodil vás z jeho ruky.+ 12  A dám vám [prejavy] milosrdenstva a on sa nad vami istotne zmiluje a vráti vás na vašu vlastnú pôdu.+ 13  Ak však hovoríte: „Nie, nebudeme v tejto krajine bývať!“, aby ste neuposlúchli hlas Jehovu, svojho Boha,+ 14  a hovoríte: „Nie, ale vojdeme do egyptskej krajiny,+ kde neuvidíme vojnu a nepočujeme zvuk rohu a nebudeme hladovať po chlebe; a tam budeme bývať;“+ 15  áno, preto počuj teraz Jehovovo slovo, ostatok z Júdu. Toto povedal Jehova vojsk, Boh Izraela: „Ak sami pevne zameriate svoje tváre na to, aby ste vošli do Egypta, a skutočne tam vojdete, aby ste tam bývali ako cudzí usadlíci,+ 16  stane sa to, že práve ten meč, ktorého sa bojíte, vás dostihne tam v egyptskej krajine,+ a práve ten hlad, ktorého sa bojíte, vás bude tesne nasledovať do Egypta;+ a tam zomriete.+ 17  A stane sa, že všetci muži, ktorí zamerali svoju tvár na to, aby vošli do Egypta a bývali tam ako cudzí usadlíci, tí zomrú mečom, hladom a morom;+ a nebudú mať nikoho, kto by prežil alebo unikol, pre nešťastie, ktoré na nich uvediem.“‘+ 18  Lebo toto povedal Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Ako sa môj hnev a môj zúrivý hnev vylial na obyvateľov Jeruzalema,+ tak sa vyleje môj zúrivý hnev na vás pre vojdenie do Egypta, a istotne sa stanete kliatbou a predmetom úžasu a zlorečením a pohanou+ a už nikdy toto miesto neuvidíte.‘+ 19  Jehova hovoril proti tebe, ostatok z Júdu. Nevstupujte do Egypta.+ Máte s istotou vedieť, že som dnes vydal proti vám svedectvo,+ 20  že ste sa dopustili previnenia proti svojim dušiam;+ sami ste ma totiž poslali k Jehovovi, svojmu Bohu, a povedali: ‚Modli sa za nás k Jehovovi, nášmu Bohu; a podľa všetkého, čo hovorí Jehova, náš Boh, nám povedz, a my [to] tak istotne urobíme.‘+ 21  A dnes vám to hovorím, ale istotne neuposlúchnete hlas Jehovu, svojho Boha, ani čokoľvek, s čím ma k vám poslal.+ 22  A teraz máte s istotou vedieť, že zomriete mečom,+ hladom a morom na mieste, kam určite vojdete s potešením, aby ste [tam] bývali ako cudzí usadlíci.“+

Poznámky pod čiarou