Jeremiáš 48:1–47
48 Toto povedal o Moábovi+ Jehova vojsk, Boh Izraela:+ „Beda Nebu+, veď bolo vyplienené! Kirjatajim+ bol zahanbený, bol dobytý. Bezpečná výšina bola zahanbená a bola zdesená.+
2 Pre Moába už niet nijakej chvály.+ V Chešbone+ vymysleli proti nemu nešťastie: ‚Poďte a odrežme ho, nech nie je národom.‘+
Aj ty, Madmen, by si mal mlčať. Za tebou kráča meč.
3 Je tu zvuk kriku z Choronajimu+, plienenie a veľký rozvrat.
4 Moáb bol rozvrátený.+ Jeho maličkí spôsobili, že bolo počuť krik.
5 Veď cestou hore do Luchitu+ sa stúpa s plačom – je tu plač. Veď cestou dolu z Choronajimu je tiesnivý krik nad rozvratom,+ ktorý počuli ľudia.
6 Dajte sa na útek; zaobstarajte únik pre svoje duše+ a máte sa stať podobnými borievke v pustatine.+
7 Lebo tvoja dôvera je v tvojich skutkoch a v tvojich pokladoch, takže sám budeš dobytý.+ A Kemoš+ vyjde istotne do vyhnanstva,+ jeho kňazi a jeho kniežatá v tom istom čase.+
8 A plieniteľ príde na každé mesto+ a nijaké mesto nebude môcť uniknúť.+ A nížina istotne pominie a rovina bude vyhladená, to, o čom hovoril Jehova.
9 Dajte Moábovi označenie cesty, veď vyjde, keď sa rozpadne na trosky;+ a jeho mestá, tie sa stanú iba predmetom úžasu [a] nik nebude v nich bývať.+
10 Nech je prekliaty ten, kto koná Jehovovo poslanie nedbalo;+ a nech je prekliaty ten, kto zdržiava svoj meč od krvi!
11 Moábčania boli od svojej mladosti v pohode+ a zostávajú nerušení na svojej usadenine.+ A neboli vyliati z jednej nádoby do inej nádoby a neodišli do vyhnanstva. Preto sa zastavila v nich ich chuť, a ich vôňa, tá sa nezmenila.
12 ‚Preto, hľa, prichádzajú dni,‘ je Jehovov výrok, ‚a ja k nim pošlem tých, čo prevracajú [nádoby], a istotne ich prevrátia;+ a ich nádoby vyprázdnia a ich veľké krčahy porozrážajú.
13 A Moábčania sa budú musieť hanbiť za Kemoša,+ ako sa tí z domu Izraela zahanbili za svoju dôveru, Bétel.+
14 Ako sa opovažujete povedať: „Sme mocní muži+ a muži so životnou energiou do vojny“?‘
15 ‚Moáb bol vyplienený a ktosi vyšiel proti jeho mestám.+ A ich najvyberanejší mladí muži zostúpili na zabíjanie,‘+ je výrok Kráľa, ktorého meno je Jehova vojsk.+
16 Pohroma Moábčanov je nablízku a ich nešťastie, to sa naozaj veľmi ponáhľa.+
17 Všetci okolo nich im budú musieť prejavovať účasť, áno, všetci, ktorí poznajú ich meno.+ Poviete: ‚Ó, ako bol zlomený prút sily, palica krásy!‘+
18 Zostúp zo slávy a posaď sa v smäde, ó, obyvateľka dibonskej+ dcéry+, lebo proti tebe prišiel plieniteľ Moábu. Naozaj privedie skazu na tvoje opevnené miesta.+
19 Zastav sa a vyhliadaj na cestu, obyvateľka Aroeru.+ Spýtaj sa toho, čo uteká, a tej, čo uniká. Povedz: ‚Čo sa stalo?‘+
20 Moáb je zahanbený, veď bol postihnutý zdesením.+ Kvíľ a krič. Povedzte v Arnóne+, že Moáb bol vyplienený.
21 A súd prišiel do rovinnej krajiny,+ do Cholonu a do Jachacu+ a proti Mefaatu+
22 a proti Dibonu+ a proti Nebu+ a proti Bet-diblataimu
23 a proti Kirjatajimu+ a proti Bet-Gamulu a proti Bet-meonu+
24 a proti Kerijótu+ a proti Bocre+ a proti všetkým mestám moábskej krajiny, tým ďalekým i tým blízkym.
25 ‚Moábov roh bol odťatý+ a jeho paža bola zlomená,‘+ je Jehovov výrok.
26 ‚Opite ho,+ veď sa vypínal proti Jehovovi;+ a Moáb sa potĺka vo svojich vývratkoch+ a stal sa predmetom posmechu, áno, sám.
27 Či sa ti nestal Izrael iba predmetom posmechu?+ Alebo sa nachádzal medzi opravdivými zlodejmi?+ Veď si sa otriasal toľkokrát, koľkokrát si proti nemu hovoril.
28 Opusťte mestá a bývajte na skalnom útese,+ obyvatelia Moábu, a staňte sa podobní holubici, ktorá si robí hniezdo v krajoch ústia dutín.‘“+
29 „Počuli sme o Moábovej pýche+ – je veľmi povýšenecký –, o jeho výške a o jeho pýche a o jeho povýšenectve a o povýšenosti jeho srdca.“+
30 „‚Sám som poznal jeho zúrivosť,‘ je Jehovov výrok, ‚a tak to nebude; jeho prázdne rozprávanie+ – práve tak to naozaj neurobia.+
31 Preto budem kvíliť nad Moábom a pre Moáb ako celok budem kričať.+ Bude sa bedákať pre mužov z Kir-cheresu+.
32 Viac ako plačom pre Jazer+ budem plakať pre teba, vinič zo Sibmy+. Tvoje kvitnúce úponky prekročili more. Dosiahli k moru+ – [k] Jazeru. Na tvoje letné ovocie+ a na tvoje vinobranie padol plieniteľ.+
33 A zo sadu a z moábskej krajiny bolo odňaté plesanie a radovanie.+ A spôsobil som, že vo vínnych lisoch prestalo [byť] víno.+ Nikto nebude šliapať s krikom. Ten krik nebude nijaký krik.‘“+
34 „‚Od kriku v Chešbone+ až po Elaleh,+ až po Jachac+ vydali svoj hlas,+ od Coáru+ až po Choronajim+, po Eglat-šelišijah+; veď i nimrimské+ vody sa stanú iba pustatinami.
35 A ja spôsobím, aby v Moábe prestal ten,‘ je Jehovov výrok, ‚kto prináša obeť na výšinu, a ten, kto prináša obetný dym svojmu bohu.+
36 Preto sa moje srdce rozbúri pre Moába ako flauty;+ a pre mužov z Kir-cheresu+ sa to moje srdce rozbúri ako flauty. Preto pominie sama hojnosť, ktorú vytvoril.+
37 Veď na každej hlave je plešina+ a každá brada je ostrihaná.+ Na všetkých rukách sú rezné [rany]+ a na bedrách je vrecovina!‘“+
38 „‚Na všetkých moábskych strechách a na jeho námestiach – všade – sa narieka;+ rozbil som totiž Moáb ako nádobu, v ktorej niet potešenia,‘+ je Jehovov výrok.
39 ‚Ó, ako sa len vyľakal! Kvíľte! Ó, ako sa len Moáb obrátil chrbtom! Je zahanbený.+ A Moáb sa stal predmetom posmechu a niečím desivým pre všetkých okolo seba!‘“
40 „Lebo toto povedal Jehova: ‚Hľa, ako vrhajúci sa orol,+ tak tiež niekto roztiahne krídla nad Moábom.+
41 Mestá budú skutočne dobyté a jeho silné miesta budú istotne uchvátené. A srdce moábskych mocných mužov sa stane v ten deň podobným srdcu manželky majúcej pôrodné bolesti.‘“+
42 „‚A Moáb bude istotne vyhladený a nebude ľudom,+ lebo sa vypínal proti Jehovovi.+
43 Hrôza a dutina a pasca sú nad tebou, ó, obyvateľ Moábu,‘+ je Jehovov výrok.
44 ‚Ktokoľvek bude utekať pre hrôzu, padne do priehlbiny, a ktokoľvek vyjde z priehlbiny, chytí sa do pasce.‘+
‚Privediem totiž naňho, na Moáb, rok, keď bude naň upriamená pozornosť,‘+ je Jehovov výrok.
45 ‚Tí, čo utekali, zostali stáť vysilení v tieni Chešbona. Veď z Chešbona vyjde sám oheň+ a z prostriedku Sichona plameň;+ a pohltí Moábove spánky a temeno hlavy synov rozbúrenia.‘+
46 ‚Beda ti, ó, Moáb!+ Kemošov+ ľud zahynul. Veď tvoji synovia boli vzatí ako zajatci a tvoje dcéry ako zajatkyne.
47 A v konečnej časti dní ja zhromaždím moábskych zajatých,‘+ je Jehovov výrok. ‚Až potiaľ je súd nad Moábom.‘“+
