Jeremiáš 5:1–31
5 Túlajte sa ulicami Jeruzalema a pozrite teraz a poznajte a hľadajte si na jeho námestiach, či budete môcť nájsť človeka,+ či jestvuje niekto, kto vykonáva právo,+ kto hľadá vernosť,+ a ja odpustím [Jeruzalemu].
2 Aj keby povedali: „Akože žije Jehova!“ prisahali by tým na úplnú falošnosť.+
3 Ó, Jehova, či nie sú tvoje oči [obrátené] k vernosti?+ Udrel si ich,+ ale neochoreli.+ Hubil si ich.+ Odmietli prijať kázeň.+ Urobili svoje tváre tvrdšími ako je skalný útes.+ Odmietli obrátiť sa.+
4 Áno, povedal som: „Istotne sú z nízkej triedy. Počínali si pochabo, lebo spustili zo zreteľa Jehovovu cestu, súd svojho Boha.+
5 Ja odídem k významným a porozprávam sa s nimi;+ veď si museli všimnúť Jehovovu cestu, súd svojho Boha.+ Určite museli všetci spoločne zlomiť jarmo; museli roztrhnúť putá.“+
6 Preto udrel na nich lev z lesa, olupuje ich vlk z púšťových rovín,+ leopard číha pri ich mestách.+ Každý, kto vyjde z nich, je roztrhaný na kusy. Lebo ich priestupkov pribudlo; ich skutky nevery sa stali početné.+
7 Ako ti môžem práve za toto odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a stále prisahajú+ na to, čo nie je Bohom.+ A sýtil som ich,+ ale oni ďalej cudzoložili+ a húfne chodia do domu prostitútky.
8 Stali sa koňmi, ktoré sa pohlavne rozpálili, ktoré majú [silné] semenníky. Každý erdží po manželke svojho druha.+
9 „Nemal by som práve pre toto účtovať?“ je Jehovov výrok.+ „Alebo by sa nemala moja duša pomstiť na národe, ktorý je takýto?“+
10 „Vystúpte proti jeho riadkom [viniča] a spôsobte skazu,+ ale nevyhlaďte naozaj.+ Odnímte jeho rozbujnené úponky, lebo tie nepatria Jehovovi.+
11 Veď dom Izraela a dom Júdu si voči mne počínali zradne,“ je Jehovov výrok.+
12 „Zapreli Jehovu a hovoria: ‚Nie je.+ A nepríde na nás nijaké nešťastie a neuvidíme ani meč, ani hlad.‘+
13 A z prorokov sa stáva vietor a niet v nich slova.+ Tak sa im stane.“
14 Preto toto povedal Jehova, Boh vojsk: „Keďže hovoríte toto, robím svoje slovo vo vašich ústach ohňom,+ a z tohto ľudu sa stanú kusy dreva a to ich istotne pohltí.“+
15 „Hľa, privádzam zďaleka na vás národ,+ ó, dom Izraela,“ je Jehovov výrok. „Je to vytrvalý národ.+ Je to dávny národ, národ, ktorého jazyk nepoznáš, a nemôžeš [s porozumením] počuť, čo hovoria.
16 Ich tulec je ako otvorené pohrebisko; všetci sú to mocní muži.+
17 Istotne tiež pohltia tvoju žatvu a tvoj chlieb.+ Tí muži pohltia tvojich synov a tvoje dcéry. Pohltia tvoje stáda drobného dobytka a stáda dobytka. Pohltia tvoj vinič a tvoj figovník.+ Mečom rozbijú tvoje opevnené mestá, ktorým dôveruješ.“
18 „A ani v tých dňoch,“ je Jehovov výrok, „vás nevyhubím.+
19 A stane sa, že poviete: ‚Za čo nám to urobil Jehova, náš Boh?‘+ A povieš im: ‚Ako ste ma opustili a odišli slúžiť vo svojej krajine cudzozemskému bohu, tak budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá nie je vaša.‘“+
20 Povedzte to v Jakobovom dome a zvestujte to v Judsku. Hovorte:
21 „Teraz počuj toto, ó, nemúdry ľud, ktorý si bez srdca:+ Majú oči, ale nemôžu vidieť;+ majú uši, ale nemôžu počuť.+
22 ‚Nebojíte sa ani mňa,‘+ je Jehovov výrok, ‚lebo nemáte kruté bolesti ani kvôli mne,+ ktorý som dal piesok ako hranicu moru, predpis trvajúci na neurčito, ktorý nemôže prekročiť? Možno sa jeho vlny zmietajú, predsa nemôžu získať prevahu; a [možno] sa búria, a predsa ho nemôžu prekročiť.+
23 Ale práve tento ľud získal zatvrdilé a spurné srdce; odbočili a kráčajú si po svojej ceste.+
24 Nepovedali si však v srdci: „Bojme sa teraz Jehovu, nášho Boha,+ Toho, ktorý dáva lejak a jesenný dážď a jarný dážď v jeho období,+ Toho, ktorý nám dohliada i na predpísané týždne žatvy.“+
25 Vaše previnenia odvrátili tieto veci a vaše hriechy vám zadržali to, čo je dobré.+
26 Lebo medzi mojím ľudom sa našli skazení muži.+ Vykúkajú, ako keď sa krčia lapači vtákov.+ Nastražili skazonosnú [pascu]. Chytajú ľudí.
27 Ako je klietka plná lietajúcich tvorov, tak sú ich domy plné podvodu.+ Preto sa stali veľkými a získavajú bohatstvo.+
28 Stučneli,+ stali sa lesklými. Prekypujú tiež zlými vecami. Neujali sa žiadneho právneho sporu,+ ani právneho sporu chlapca bez otca,+ aby dosiahli úspech;+ a nezastávali sa súdu chudobných.‘“
29 „Nemal by som práve pre toto účtovať?“ je Jehovov výrok, „alebo by sa nemala moja duša pomstiť na národe, ktorý je takýto?+
30 V krajine nastalo niečo úžasné, áno, niečo hrozné:+
31 Proroci skutočne prorokujú vo falošnosti;+ a kňazi, tí si podmaňujú podľa svojich síl.+ A môj ľud si [to] takto zamiloval;+ a čo budete robiť nakoniec?“+
