Jeremiáš 6:1–30
6 Uchýľte sa pod prístrešie, ó, synovia Benjamina, zo stredu Jeruzalema; a v Tekoi+ zatrúbte na rohu.+ A nad Bet-hakeremom+ vyzdvihnite ohňový signál, lebo zo severu pohliadlo samotné nešťastie, áno, veľké zrútenie.+
2 Dcéra Siona sa skutočne podobala pôvabnej a vyberane šľachtenej žene.+
3 Prišli k nej pastieri a ich stáda. Postavili proti nej všade dookola [svoje] stany.+ Každý spásol svoju časť.+
4 Zasvätili proti nej vojnu:+ „Vstaňte a na poludnie vystúpme!“+
„Beda nám, veď deň sa nachýlil, lebo sa predlžujú večerné tiene!“
5 „Vstaňte a vystúpme za noci a priveďme do skazy jej obytné veže.“+
6 Lebo toto povedal Jehova vojsk: „Postínajte drevo+ a navŕšte proti Jeruzalemu obliehací násyp.+ Je to mesto, s ktorým sa musí zúčtovať.+ Niet v jeho strede ničoho okrem útlaku.+
7 Ako cisterna udržiava svoje vody chladné, tak uchoval chladné svoje zlo. Počuť v ňom násilie a plienenie;+ pred mojou tvárou sú stále choroba a súženie.
8 Naprav sa,+ ó, Jeruzalem, aby sa neodvrátila znechutene moja duša od teba;+ aby som ťa nenechal ako opustený úhor, neobývanú krajinu.“+
9 Toto povedal Jehova vojsk: „Celkom určite vypaberkujem ostatok z Izraela ako vinič.+ Opäť prilož ruku, ako ten, čo zbiera hrozno na úponkoch viniča.“
10 „Komu mám hovoriť a dávať výstrahu, aby počuli? Hľa, ich ucho je neobrezané, takže nie sú schopní dávať pozor.+ Hľa, stalo sa im pohanou samotné Jehovovo slovo,+ v ktorom nemôžu nájsť potešenie.+
11 A naplnil som sa Jehovovým zúrivým hnevom. Unavilo ma zdŕžanie.“+
„Vylej [ho] na dieťa na ulici+ a v tom istom čase na dôvernú skupinu mladých mužov; veď budú tiež chytení, muž spolu s manželkou, starec spolu s tým, ktorý je plný dní.+
12 A ich domy sa istotne stanú vlastníctvom iných, aj polia a manželky v tom istom čase.+ Lebo vystriem ruku proti obyvateľom krajiny,“ je Jehovov výrok.+
13 „Veď od najmenšieho z nich po najväčšieho z nich si každý vytvára nepoctivý zisk;+ a od proroka až po kňaza si každý počína falošne.+
14 A snažia sa ľahkomyseľne uzdraviť rozvrat môjho ľudu+ a hovoria: ‚Je pokoj! Je pokoj!‘, keď niet nijakého pokoja.+
15 Či sa hanbili, lebo bolo odporným, čo urobili?+ Celkom určite sa nehanbia a potom nepoznali ani pocit poníženia.+ Preto padnú medzi tými, čo padajú;+ v čase, keď budem s nimi účtovať, sa potknú,“ povedal Jehova.
16 Toto povedal Jehova: „Zastavte sa na cestách a pozerajte a pýtajte sa po dávnych vozových cestách, kde je teraz dobrá cesta;+ a kráčajte po nej+ a nájdete pohodlie pre svoje duše.“+ Ale hovorili: „Nepôjdeme.“+
17 „A vzbudil som nad vami strážcov:+ ‚Venujte pozornosť zvuku rohu!‘“+ Ale hovorili: „Nebudeme venovať pozornosť.“+
18 „Preto počujte, ó, národy! A spoznaj, ó, zhromaždenie, čo bude medzi nimi.
19 Počúvaj, ó, zem! Hľa, privádzam nešťastie na tento ľud+ ako ovocie ich myšlienok,+ lebo nevenovali pozornosť týmto mojim slovám; a môj zákon – ten tiež zavrhovali.“+
20 „Čo to pre mňa znamená, že prinášate aj vonnú živicu zo Šeby+ a dobrú trstinu z ďalekej krajiny? Vaše úplné zápalné obete neposkytujú nijakú rozkoš+ a ani vaše obete nie sú mi príjemné.“+
21 Preto toto povedal Jehova: „Hľa, dávam tomuto ľudu dôvody na potknutie+ a istotne sa o ne potknú, otcovia spolu so synmi; sused a jeho druh – zahynú.“+
22 Toto povedal Jehova: „Hľa, zo severnej krajiny prichádza ľud a veľký národ bude prebudený z najodľahlejších končín zeme.+
23 Uchopia luk a oštep.+ Je to krutý [národ] a nebudú mať zľutovanie. Ich hlas, ten bude znieť ako more+ a budú jazdiť na koňoch.+ Proti tebe je postavený do bojového šíku ako bojovník, ó, dcéra Siona.“+
24 Počuli sme o tom správu. Ruky nám poklesli.+ Zmocnila sa nás tieseň ako pôrodné bolesti rodiacej ženy.+
25 Nevychádzaj na pole a nechoď ani po ceste; veď je tam meč patriaci nepriateľovi; všade dookola je úľak.+
26 Ó, dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou+ a váľaj sa v popole.+ Smúť ako za jediným [synom], horkým nárekom,+ lebo náhle na nás príde plieniteľ.+
27 „Urobil som ťa v svojom ľude skúšačom kovov, tým, ktorý dôkladne hľadá; a budeš si všímať a preskúmaš ich cestu.+
28 Všetci z nich sú tí najzatvrdilejší ľudia,+ obchádzajúci ako ohovárači+ – meď a železo. Všetci sú skazonosní.+
29 Mechy+ sú spálené. Z ich ohňa je olovo.+ Prečisťovalo sa dôkladne, ale nadarmo, tí, čo sú zlí, neboli oddelení.+
30 Ľudia ich budú istotne nazývať zavrhnutým striebrom,+ lebo ich zavrhol Jehova.“+
