Jeremiáš 7:1–34
7 Slovo, ktoré prišlo od Jehovu k Jeremiášovi hovoriac:
2 „Postav sa do brány Jehovovho domu a vyhlásiš tam toto slovo+ a povieš: ‚Počujte Jehovovo slovo, všetci z Judska, ktorí vstupujete do týchto brán, aby ste sa poklonili Jehovovi.
3 Toto povedal Jehova vojsk, Boh Izraela: „Urobte vaše cesty a vaše skutky dobrými, a ja vás nechám bývať na tomto mieste.+
4 Nevkladajte dôveru do klamných slov,+ ktoré hovoria: ‚Jehovov chrám, Jehovov chrám, oni sú Jehovov chrám!‘
5 Lebo ak určite dosiahnete to, aby boli vaše cesty a vaše počínanie dobré, ak určite uplatníte právo medzi mužom a jeho druhom,+
6 ak nebudete utláčať cudzieho usadlíka, chlapca bez otca a vdovu+ a neprelejete na tomto mieste nevinnú krv+ a nepôjdete na vlastné nešťastie za inými bohmi,+
7 nechám vás skutočne bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim predkom od neurčitého času až po neurčitý čas.“‘“+
8 „Hľa, vkladáte dôveru do klamných slov – istotne to nebude vôbec na úžitok.+
9 Môže sa kradnúť,+ vraždiť+ a cudzoložiť+ a falošne prisahať+ a prinášať obetný dym Baalovi+ a chodiť za inými bohmi, ktorých ste nepoznali,+
10 a [potom] prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, nad ktorým sa vzýva moje meno+ a poviete: ‚Istotne budeme oslobodení,‘ napriek tomu, že robíte všetky tie odporné veci?
11 Stal sa vo vašich očiach tento dom, nad ktorým sa vzýva moje meno,+ iba jaskyňou lupičov?+ Hľa, sám som [to] tiež videl,“ je Jehovov výrok.+
12 „‚Teraz však choďte k môjmu miestu, ktoré bolo v Šíle,+ kde som dal najprv bývať svojmu menu,+ a viďte, čo som mu urobil pre zlo svojho izraelského ľudu.+
13 A teraz, pretože ste stále konali všetky tieto diela,‘ je Jehovov výrok, ‚a stále som vám hovoril, zavčasu vstával a hovoril,+ ale nepočúvali ste,+ a stále som vás volal, ale neodpovedali ste;+
14 aj domu, nad ktorým sa vzýva moje meno,+ v ktorý dôverujete,+ a miestu, ktoré som dal vám a vašim predkom, ja urobím tak, ako som urobil Šílu.+
15 A ja vás vyhodím spred svojej tváre,+ ako som vyhodil všetkých vašich bratov, celé Efraimovo potomstvo.‘+
16 A ty, ty sa za tento ľud nemodli, ani zaň nevznášaj úpenlivé prosebné volanie alebo modlitbu, ani ma naliehavo nepros,+ lebo ťa nebudem počúvať.+
17 Nevidíš, čo robia v judských mestách a na uliciach Jeruzalema?+
18 Synovia zbierajú kúsky dreva a otcovia zapaľujú oheň a manželky miesia múčne cesto, aby urobili obetné koláče ‚kráľovnej nebies‘;+ a vylieva sa tekutá obeť+ iným bohom, mne na urážku.+
19 ‚Urážajú azda mňa?‘ je Jehovov výrok.+ ‚Či azda nie samých seba na hanbu svojich tvárí?‘+
20 Preto toto povedal Zvrchovaný Pán Jehova: ‚Hľa, môj zúrivý hnev a moja zlosť sa vylievajú na toto miesto,+ na ľudí a na domáce zviera a na poľný strom+ a na plody zeme; a bude to horieť a nebude to zahasené.‘+
21 Toto povedal Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Pridajte svoje úplné zápalné obetné dary k svojim obetiam a jedzte mäso.+
22 S vašimi predkami som totiž nehovoril, ani som im neprikazoval v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, o úplnom zápalnom obetnom dare a o obeti.+
23 Ale toto slovo som im povedal ako príkaz hovoriac: „Počúvajte môj hlas+ a ja sa stanem vaším Bohom+ a vy sa stanete mojím ľudom; a budete chodiť po každej ceste,+ ktorú vám prikážem, aby sa vám dobre darilo.“‘+
24 Avšak nepočúvali, ani nenaklonili ucho,+ ale ďalej chodili v radách zatvrdilosti svojho zlého srdca,+ takže sa obrátili smerom späť a nie vpred,+
25 odo dňa, keď vaši predkovia vyšli z egyptskej krajiny, až do tohto dňa;+ a posielal som k vám všetkých svojich sluhov prorokov, denne zavčasu vstávajúc a posielajúc [ich].+
26 Ale nepočúvali ma a nenaklonili ucho,+ ale zatvrdzovali svoju šiju.+ Počínali si horšie ako ich predkovia!+
27 A budeš im hovoriť všetky tieto slová,+ ale nebudú ťa počúvať; a budeš k nim volať, ale ti neodpovedia.+
28 A povieš im: ‚Toto je národ, ktorého ľud neuposlúchol hlas Jehovu, svojho Boha,+ a neprijal kázeň.+ Vernosť pominula a bola odrezaná od ich úst.‘+
29 Odstrihni si svoje nestrihané vlasy a zahoď [ich]+ a na holých pahorkoch spusť žalospev,+ lebo Jehova zavrhol+ a opustí pokolenie, na ktoré je rozzúrený.+
30 ‚Veď synovia Júdu robili to, čo je v mojich očiach zlé,‘ je Jehovov výrok. ‚Postavili svoje ohavnosti do domu, nad ktorým sa vzýva moje meno, aby ho poškvrnili.+
31 A postavili výšiny Tofetu+, ktorý je v údolí Hinnomovho+ syna, aby pálili svojich synov a svoje dcéry v ohni,+ niečo, čo som neprikázal a čo mi ani nevstúpilo do srdca.‘+
32 ‚Preto, hľa, prichádzajú dni,‘ je Jehovov výrok, ‚keď sa tomu už nebude hovoriť Tofet a údolie Hinnomovho syna, ale údolie zabíjania;+ a budú musieť v Tofete pochovávať a nebude tam dosť miesta.+
33 A mŕtve telá tohto ľudu sa stanú jedlom pre lietajúce nebeské tvory a pre pozemské zvieratá a nikto [ich] nevyľaká.+
34 A ja spôsobím, že v judských mestách a na uliciach Jeruzalema prestane hlas jasotu a hlas plesania, hlas ženícha a hlas nevesty;+ veď krajina sa stane spustošeným miestom.‘“+
