Jeremiáš 8:1–22
8 „V tom čase,“ je Jehovov výrok, „ľudia tiež vynesú kosti judských kráľov a kosti [tamojších] kniežat a kosti kňazov a kosti prorokov a kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov.+
2 A skutočne ich rozprestrú pred slnkom a mesiacom a celým nebeským vojskom, ktoré si zamilovali a ktorým slúžili a za ktorými chodili+ a ktorých vyhľadávali a ktorým sa klaňali.+ Nebudú zhromaždené, ani nebudú pochované. Stane sa z nich hnoj na povrchu zeme.“+
3 „A skôr smrť ako život si istotne vyvolí+ celý ostatok z tých, ktorí zostanú z tejto zlej rodiny na všetkých miestach tých, ktorí zostanú, kam ich rozoženiem,“+ je výrok Jehovu vojsk.
4 „A povieš im: ‚Toto povedal Jehova: „Padnú a už nevstanú?+ Keby sa obrátil jeden, či sa neobráti aj druhý?+
5 Prečo je tento ľud, Jeruzalem, neverný vytrvalou nevernosťou? Chopili sa podvodu;+ odmietli obrátiť sa.+
6 Dával som pozor+ a stále som počúval.+ To, ako hovorili, nebolo správne. Nebolo nikoho, kto by robil pokánie zo svojho zla+ a hovoril by: ‚Čo som to urobil?‘ Každý sa vracia na všeobecne obľúbenú dráhu+ ako kôň rútiaci sa do boja.
7 Aj bocian na nebesiach – ten dobre pozná svoje ustanovené časy;+ a hrdlička+ a lastovička a drozd – každý dobre dodržiava čas svojho príletu. Ale môj ľud, ten nepoznal Jehovov súd.“‘+
8 ‚Ako môžete hovoriť: „Sme múdri a je s nami Jehovov zákon“?+ Falošné rydlo+ tajomníkov určite pracovalo celkom falošne.
9 Múdri boli zahanbení.+ Zhrozili sa a budú chytení. Hľa, zavrhli samotné Jehovovo slovo, a akú teda majú múdrosť?+
10 Preto dám ich manželky iným mužom, ich polia tým, ktorí berú do vlastníctva;+ veď od najmenšieho až po najväčšieho každý vytvára nepoctivý zisk;+ od proroka až po kňaza každý si počína falošne.+
11 A snažia sa ľahkomyseľne uzdraviť rozvrat dcéry môjho ľudu+ hovoriac: „Je pokoj! Je pokoj!“ i keď niet žiadneho pokoja.+
12 Hanbili sa azda, keď urobili dokonca niečo odporné?+ Po prvé, ani sa nevedeli hanbiť, a po druhé, ani nevedeli, čo to je cítiť sa ponížení.+
Preto padnú medzi tými, ktorí padajú. V čase, keď sa im dostane pozornosti,+ potknú sa,‘ povedal Jehova.+
13 ‚Keď budem zhromažďovať, skoncujem s nimi,‘ je Jehovov výrok.+ ‚Na viniči nebude žiaden strapec+ a na figovníku nebudú žiadne figy a istotne uschne i lístie. A veci, ktoré im dávam, ich obídu.‘“
14 „Prečo zostávame sedieť? Zhromaždite sa a vstúpme do opevnených miest+ a mlčme tam. Veď nás umlčal Jehova, náš Boh,+ a dáva nám piť otrávenú vodu,+ lebo sme hrešili proti Jehovovi.
15 Dúfalo sa v pokoj, ale [neprišlo] nič dobré;+ v čas uzdravenia, ale, hľa, zdesenie!+
16 Z Dána+ bolo počuť odfrkovanie jeho koní. Zvukom erdžania jeho žrebcov sa rozkolísala celá krajina.+ A vchádzajú a pohlcujú krajinu a to, čo ju naplňuje, mesto a jeho obyvateľov.“
17 „Hľa, posielam medzi vás hady, jedovaté plazy,+ na ktoré niet nijakého zaklínania,+ a istotne vás uštipnú,“ je Jehovov výrok.
18 Vošiel do mňa nevyliečiteľný zármutok.+ Moje srdce je choré.
19 Hľa, tu je zvuk volania o pomoc dcéry môjho ľudu z ďalekej krajiny:+ „Či nie je Jehova na Sione?+ Alebo nie je v ňom jeho kráľ?“+
„Prečo ma len urážali svojimi rytinami, svojimi márnymi cudzozemskými bohmi?“+
20 „Žatva sa pominula, leto je pri konci, ale my sme neboli zachránení!“+
21 Som roztrieskaný rozvratom+ dcéry svojho ľudu.+ Zosmutnel som. Ovládol ma vyložený úžas.+
22 Či niet v Gileáde nijakého balzamu?+ Alebo niet tam ránhojiča?+ Prečo nenastalo zotavenie+ dcéry môjho ľudu?+
