Jeremiáš 9:1–26
9 Ó, keby tak moja hlava bola vodami a keby boli moje oči zdrojom sĺz!+ Potom by som mohol dňom a nocou plakať pre zabitých z dcéry svojho ľudu.+
2 Ó, keby som tak mal v pustatine miesto na stanovanie cestujúcich!+ Potom by som opustil svoj ľud a odišiel od nich, lebo sú všetci cudzoložníkmi,+ slávnostné zhromaždenie zradne si počínajúcich;+
3 a napínajú svoj jazyk ako luk vo falošnosti;+ ale nie vernosťou boli mocní v krajine.
„Veď postupovali od zlého k zlému a dokonca si nevšímali mňa,“+ je Jehovov výrok.
4 „Vystríhajte sa každý pred svojím vlastným druhom+ a nedôverujte vôbec žiadnemu bratovi.+ Veď dokonca každý brat by určite vytlačil [druhého]+ a každý druh by obchádzal iba ako ohovárač+
5 a každý sa zahráva so svojím druhom;+ a vôbec nehovoria pravdu. Naučili svoj jazyk hovoriť falošne.+ Unavili sa nesprávnym počínaním.+
6 Sedíš uprostred podvodu.+ Podvodom ma odmietli poznať,“+ je Jehovov výrok.
7 Preto toto povedal Jehova vojsk: „Hľa, tavím ich a musím ich skúmať,+ lebo ako inak budem konať kvôli dcére svojho ľudu?+
8 Ich jazyk je zabíjajúci šíp.+ Hovoril podvod. Ústami stále hovorí [človek] so svojím druhom pokoj; ale vo svojom vnútri stavia pascu.“+
9 „Či by som nemal s nimi pre toto účtovať?“ je Jehovov výrok. „Alebo nemala by sa moja duša pomstiť na národe, ktorý je takýto?+
10 Nad vrchmi pozdvihnem plač a nárek+ a nad pastvinami v pustatine žalospev; veď budú spálení,+ takže nikto neprechádza, a ľudia určite nebudú počuť hlas dobytka.+ Lietajúci nebeský tvor i zviera uniknú; budú preč.+
11 A ja z Jeruzalema narobím kopy kamenia,+ brloh šakalov;+ a z judských miest narobím opustený úhor bez obyvateľa.+
12 Kto je tým mužom, ktorý je múdry, aby porozumel tomuto, dokonca tým, ktorému hovorili Jehovove ústa, aby to povedal?+ Kvôli čomu by mala krajina skutočne hynúť, skutočne byť spálená ako pustatina, cez ktorú nikto neprechádza?“+
13 A Jehova povedal: „Lebo opustili môj zákon, ktorý som dal, [aby bol] pred nimi, a [lebo] neposlúchli môj hlas a nechodili v ňom,+
14 ale stále chodili za zatvrdilosťou svojho srdca+ a za Baalovými obrazmi,+ o ktorých ich vyučovali ich otcovia.+
15 Preto toto povedal Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Hľa, dávam im, totiž tomuto ľudu, jesť palinu+ a dám im piť otrávenú vodu;+
16 a rozptýlim ich medzi národy, ktoré nepoznali oni ani ich otcovia,+ a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.‘+
17 Toto povedal Jehova vojsk: ‚Správajte sa s porozumením a zavolajte speváčky žalospevov,+ nech prídu; a pošlite aj skúsené ženy, nech prídu;+
18 a nech sa poponáhľajú a spustia nad nimi nárek. A z očí nech nám tečú slzy a z našich žiariacich očí nech kvapkajú vody.+
19 Veď zo Siona bolo počuť hlas náreku:+ „Ako sme vyplienení!+ Ako veľmi sme sa zahanbili! Veď sme opustili krajinu, veď oni odvrhli naše sídla.“+
20 Počujte však, ženy, Jehovovo slovo, a kiež vaše ucho vníma slovo jeho úst. Potom naučte svoje dcéry náreku+ a každá žena svoju družku žalospevu.+
21 Veď cez naše okná prišla smrť; vošla do našich obytných veží, aby odrezala dieťa z ulice, mladých mužov z námestí.‘+
22 Hovor: ‚Toto je Jehovov výrok: „Mŕtve telá ľudí budú tiež padať ako hnoj na povrch poľa a ako riadok novo zožatého obilia za žencami, a nikto nebude zbierať.“‘“+
23 Toto povedal Jehova: „Nech sa múdry muž nepýši svojou múdrosťou+ a silný muž nech sa nepýši svojou mocou.+ Nech sa boháč nepýši svojím bohatstvom.“+
24 „Ale ten, kto sa pýši, nech sa pýši práve preto, že má pochopenie+ a že ma pozná, že som Jehova,+ Ten, kto prejavuje milujúcu láskavosť, právo a spravodlivosť na zemi;+ veď v týchto veciach mám potešenie,“+ je Jehovov výrok.
25 „Hľa, prichádzajú dni,“ je Jehovov výrok, „keď ja budem účtovať s každým obrezaným, [a predsa] v neobriezke,+
26 [so zreteľom] na Egypt+ a na Judsko+ a na Edom+ a na synov Ammóna+ a na Moáb+ a na všetkých s ostrihanými vlasmi na spánkoch, ktorí bývajú v pustatine;+ veď všetky národy sú neobrezané a celý dom Izraela je neobrezaný v srdci.“+
