Jonáš 2:1–10

2  Vtedy sa Jonáš modlil k svojmu Bohu Jehovovi z vnútra ryby+  a povedal:„Zo svojej tiesne som volal k Jehovovi+ a on mi odpovedal.+Z brucha šeolu som kričal o pomoc.+Ty si počul môj hlas.+   Keď si ma hodil [do] hlbín, do srdca otvoreného mora,+obklopil ma prúd.Všetky tvoje vlnobitia a tvoje vlny – cezo mňa sa prevalili.+   A ja, ja som povedal: ‚Som zahnaný spred tvojich očí!+Ako budem zase uprene hľadieť na tvoj svätý chrám?‘+   Vody ma obklopili úplne až k duši;+ vodná hlbina ma stále zvierala.Chaluhy sa mi ovinuli okolo hlavy.   K základom vrchov som zostúpil.A zem, jej závory boli na mne na neurčitý čas.Avšak ty si vyviedol môj život z jamy, ó, Jehova, môj Bože.+   Keď ochabovala vo mne moja duša,+ Jehova bol Ten, na koho som spomínal.+Potom vošla moja modlitba k tebe, do tvojho svätého chrámu.+   Tí, ktorí dbajú na modly nepravdy, opúšťajú svoju milujúcu láskavosť.+   Ja ti však budem obetovať s hlasom vďakyvzdania.+Čo som slávnostne sľúbil, splním.+ Záchrana patrí Jehovovi.“+ 10  V patričnom čase Jehova prikázal rybe, takže vyvrátila Jonáša na suchú zem.+

Poznámky pod čiarou