Jonáš 3:1–10
3 Potom sa stalo Jehovovo slovo k Jonášovi druhý raz hovoriac:+
2 „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a oznám mu vyhlásenie,+ ktoré ti hovorím.“
3 Na to Jonáš vstal a šiel do Ninive v súlade s Jehovovým slovom.+ A Ninive bolo u Boha veľkým mestom,+ na tri dni chôdze.
4 Nakoniec vošiel Jonáš do mesta na jeden deň chôdze a neustále hlásal hovoriac: „Už len štyridsať dní, a Ninive bude rozvrátené.“+
5 A muži z Ninive uverili Bohu+ a vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecoviny,+ od najväčšieho až po najmenšieho z nich.
6 Keď slovo prišlo ku kráľovi Ninive,+ vstal zo svojho trónu, zobliekol svoj úradný odev, pokryl sa vrecovinou a sadol si do popola.+
7 Okrem toho dal volať a dal hovoriť v Ninive z výnosu kráľa a jeho veľkých povediac:
„Žiaden človek a žiadne domáce zviera, žiaden dobytok ani stádo nech nič neochutná. Nikto nech neprijíma potravu. Ani vodu nech nepijú.+
8 A nech sa pokryjú vrecovinou, človek i domáce zviera, a nech silno volajú k Bohu a navrátia sa+ každý od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré bolo v ich rukách.
9 Kto vie, či sa azda [pravý] Boh neobráti a vskutku nepocíti ľútosť+ a neodvráti sa od svojho horiaceho hnevu, takže nezahynieme?“+
10 A [pravý] Boh uvidel ich diela,+ že sa odvrátili od svojej zlej cesty;+ a tak [pravý] Boh pocítil ľútosť+ nad nešťastím, o ktorom hovoril, že im ho spôsobí; a nespôsobil [ho].+
