Jonáš 4:1–11
4 Jonášovi sa to však náramne nepáčilo,+ a rozpálil sa hnevom.
2 Modlil sa teda k Jehovovi a povedal: „Ach, teraz, ó, Jehova, či toto nebola moja vec, keď som bol na svojej vlastnej zemi? Preto som išiel napred a dal sa na útek do Taršíša;+ veď som vedel, že si Boh milostivý a milosrdný,+ pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti+ a cítiš ľútosť nad nešťastím.+
3 A teraz, prosím, ó, Jehova, odním odo mňa moju dušu+, veď zomrieť je pre mňa lepšie ako byť nažive.“+
4 Nato povedal Jehova: „Rozpálil si sa hnevom oprávnene?“+
5 Potom Jonáš vyšiel z mesta a sadol si východne od mesta a postupne si tam urobil prístrešok, aby mohol pod ním sedieť v tieni,+ dokiaľ neuvidí, čo sa stane s mestom.+
6 Boh Jehova teda dal, aby nad Jonášom vzišla fľaškovitá tekvica a stala sa mu tieňom nad hlavou a oslobodila ho z jeho biedneho stavu.+ A Jonáš sa nad fľaškovitou tekvicou veľmi radoval.
7 Ale [pravý] Boh dal, aby na budúci deň, keď nastane úsvit, červ+ napadol fľaškovitú tekvicu; a tak postupne uschla.+
8 A akonáhle zažiarilo slnko, stalo sa, že Boh tiež dal vysušujúci východný vietor,+ a slnko stále bilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval;+ a prosil, aby jeho duša zomrela, a opätovne hovoril: „Zomrieť je pre mňa lepšie ako zostať nažive.“+
9 A Boh povedal Jonášovi: „Oprávnene si sa rozpálil hnevom pre tú fľaškovitú tekvicu?“+
On mu na to povedal: „Oprávnene som sa rozpálil hnevom, až na smrť.“
10 Ale Jehova povedal: „Tebe bolo ľúto fľaškovitej tekvice, pre ktorú si sa nelopotil, ani si nespôsobil, že bola veľká. Bola iba niečím, čo vyrástlo za noc, a zahynula ako niečo, čo vyrástlo za noc.
11 A nemal by som sa ja zľutovať nad veľkým mestom Ninive,+ v ktorom je okrem mnohých domácich zvierat viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí vôbec nepoznajú rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou?“+
