Kazateľ 1:1–18
1 Slová zhromažďovateľa+, Dávidovho syna, kráľa v Jeruzaleme.+
2 „Najväčšia márnosť!“+ povedal zhromažďovateľ, „najväčšia márnosť! Všetko je márnosť!“+
3 Aký úžitok má človek zo všetkej svojej tvrdej práce, ktorou sa namáha+ pod slnkom?+
4 Pokolenie odchádza+ a pokolenie prichádza,+ ale zem stojí až na neurčitý čas.+
5 A aj slnko zažiarilo, a slnko zapadlo,+ a prichádza oddychujúc na svoje miesto, odkiaľ znova zažiari.+
6 Vietor ide na juh a krúži dookola k severu.+ Neustále krúži dookola+ a hneď sa navracia späť k svojmu krúženiu+.
7 Všetky zimné bystriny+ vychádzajú k moru,+ a predsa more nie je plné.+ K miestu, odkiaľ zimné bystriny vychádzajú, tam sa vracajú, aby vychádzali.+
8 Všetko je únavné,+ nikto nie je schopný o tom hovoriť. Oko sa nenasýti pozeraním,+ ani ucho sa nenaplní počúvaním.+
9 To, čo sa stávalo, to sa bude stávať,+ a to, čo sa konalo, to sa bude konať; a tak nie je nič nové pod slnkom.+
10 Jestvuje niečo, o čom sa dá povedať: „Pozri, to je nové“? Jestvovalo to už neurčitý čas;+ to, čo začalo jestvovať, je z čias pred nami.+
11 Niet spomienky na ľudí z predchádzajúcich čias a nebude ani na tých, ktorí prídu neskôr.+ A ukáže sa, že ani na nich nebudú spomínať tí, ktorí prídu ešte neskôr.+
12 Ja, zhromažďovateľ, som sa stal kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.+
13 A zameral som svoje srdce [na to], aby som hľadal a skúmal múdrosť,+ pokiaľ ide o všetko, čo bolo vykonané pod nebesami – biedne zamestnanie, ktoré dal Boh ľudským synom, aby sa ním zamestnávali.+
14 Videl som všetky diela, ktoré boli vykonané pod slnkom,+ a hľa, všetko bola márnosť a honba za vetrom.+
15 Čo je pokrivené, to sa nedá narovnať,+ a čo chýba, to sa vôbec nedá spočítať.
16 Ja som hovoril so svojím srdcom+ povediac: „Hľa, veľmi som vzrástol v múdrosti, viac než ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme,+ a moje vlastné srdce videlo mnoho múdrosti a poznania.“+
17 A priložil som svoje srdce k tomu, aby som poznal múdrosť a aby som poznal šialenstvo,+ a spoznal som bláznovstvo,+ že i to je honba za vetrom.+
18 Lebo v hojnosti múdrosti je hojnosť trápenia,+ takže ten, kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.+
