Kazateľ 12:1–14
12 Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa+ v dňoch svojho mladého veku,+ skôr než prídu biedne dni,+ alebo nadídu roky, keď povieš: „Nemám v nich potešenie“;+
2 skôr než sa zatmie slnko a svetlo a mesiac a hviezdy,+ a vrátia sa oblaky a potom lejak;
3 v deň, keď sa budú chvieť strážcovia domu+ a muži so životnou silou sa zhrbia+ a ženy+, ktoré melú, prestanú pracovať, pretože ich zostalo málo, a panie, ktoré sa pozerajú pri oknách,+ zistia, že potemnieva
4 a dvere do ulice sa zavrú,+ keď sa stlmí zvuk melúceho mlyna,+ a človek bude vstávať pri zvuku vtáka, a všetky dcéry spevu budú znieť tlmene.+
5 A začali sa obávať už len toho, čo je vysoké, a na ceste sú zdesenia. A mandľovník nesie kvety+ a lúčna kobylka sa vlečie a bobuľa kapary puká, pretože človek kráča k svojmu dlhotrvajúcemu domu,+ a nariekajúci prechádzajú ulicou;+
6 skôr, než sa odstráni strieborná šnúra a zlatá miska sa rozdrví+ a rozbije sa džbán pri žriedle a rozdrví sa čerpacie koleso pre cisternu.
7 Potom sa prach vráti do zeme+ práve tak, ako bol, a samotný duch+ sa vráti k [pravému] Bohu+, ktorý ho dal.+
8 „Najväčšia márnosť!“ povedal zhromažďovateľ+. „Všetko je márnosť.“+
9 A okrem toho, že zhromažďovateľ zmúdrel,+ neustále učil ľud poznaniu+ a hĺbal a dôkladne skúmal,+ aby usporiadal mnoho prísloví.+
10 Zhromažďovateľ sa usiloval nájsť pôvabné slová+ a napísať správne slová pravdy+.
11 Slová múdrych sú ako volské bodce,+ a ako zatlčené klince+ sú tí, ktorí majú záľubu v zbierkach [prísloví]; boli dané jedným pastierom+.
12 A pokiaľ ide o čokoľvek okrem nich, syn môj, prijmi výstrahu: robeniu mnohých kníh niet konca, a veľa sa [im] venovať je únavné pre telo.+
13 Všetko bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa [pravého] Boha+ a dodržuj jeho prikázania.+ Lebo to je celá [povinnosť] človeka.
14 Lebo [pravý] Boh sám privedie dielo každého druhu na súd, pokiaľ ide o každú skrytú vec, či už je dobrá alebo zlá.+
