Kazateľ 2:1–26
2 Povedal som si v srdci:+ „Tak poď, nech ťa vyskúšam radovaním+. Nech vidíš dobré.“+ A hľa, i to bola márnosť.
2 Smiechu som povedal: „Pomätenosť!“+ A radovaniu:+ „Čo to robí?“
3 Skúmal som svojím srdcom tak, že som svoje telo obveseľoval i vínom.+ Pritom som viedol svoje srdce múdrosťou,+ ba chopil som sa aj bláznovstva, dokiaľ neuvidím, čo je dobré pre ľudských synov v tom, čo robia pod nebesami v počte dní svojho života.+
4 Zaoberal som sa väčšími dielami.+ Postavil som si domy,+ vysadil vinice.+
5 Urobil som si záhrady a parky+ a vysadil som v nich ovocné stromy každého druhu.
6 Urobil som si vodné nádrže,+ aby som nimi zavlažoval les vzchádzajúcich stromov.+
7 Nadobudol som si sluhov a slúžky,+ a z domácnosti som dostal synov.+ A mal som aj hospodárske zvieratá, dobytok a stáda drobného dobytka vo veľkom množstve, viac než všetci, ktorí boli v Jeruzaleme predo mnou.+
8 Nahromadil som si aj striebro a zlato+ a majetok, aký patrí kráľom a správnym oblastiam.+ Nadobudol som si spevákov a speváčky+ a najväčšie potešenie+ ľudských synov, paniu, áno panie.+
9 A stal som sa väčším a vzrástol som viac, než ktokoľvek predo mnou v Jeruzaleme.+ A okrem toho mi zostala aj vlastná múdrosť.+
10 A čokoľvek si zažiadali moje oči, neodoprel som im to.+ Nezdržiaval som svoje srdce pred radovaním akéhokoľvek druhu, lebo moje srdce sa tešilo zo všetkej mojej tvrdej práce,+ a to bol môj podiel z celej mojej tvrdej práce.+
11 A keď som sa obrátil ku všetkým svojim dielam, ktoré vykonali moje ruky, a na tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal a dokončil,+ hľa, bola to všetko márnosť a honba za vetrom,+ a nebolo ničoho výhodného pod slnkom.+
12 A obrátil som sa, aby som videl múdrosť+ a šialenstvo a bláznovstvo;+ lebo čo môže robiť pozemský človek, ktorý prichádza po kráľovi? To, čo už ľudia robili.
13 A videl som, že múdrosť je výhodnejšia ako bláznovstvo,+ tak ako je výhodnejšie svetlo než tma.+
14 A ktorýkoľvek múdry, ten má oči v hlave,+ ale hlupák chodí v úplnej tme.+ Spoznal som aj to, že je jedna vec, ktorá sa nakoniec prihodí všetkým.+
15 A povedal som si v srdci:+ „Nakoniec sa mi prihodí to isté, čo hlupákovi+, áno, mne.“+ Prečo som teda tak nadmieru zmúdrel?+ A hovoril som vo svojom srdci: „Aj to je márnosť.“
16 Lebo na múdreho sa na neurčitý čas nespomína o nič viac ako na hlúpeho.+ V dňoch, ktoré prichádzajú, sa na každého určite zabudne; a ako zomrie múdry? Spolu s hlúpym.+
17 A znenávidel som život,+ pretože práca, ktorá sa [až doteraz] konala pod slnkom, bola biedna z môjho stanoviska,+ lebo to všetko bola márnosť a honba za vetrom.+
18 A znenávidel som všetku svoju tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal pod slnkom,+ a ktorú zanechám tomu, ktorý príde po mne.+
19 A kto vie, či sa prejaví ako múdry, alebo ako bláznivý?+ A predsa prevezme moc nad všetkou mojou tvrdou prácou, ktorú som namáhavo konal a pri ktorej som prejavil múdrosť pod slnkom.+ Aj to je márnosť.
20 A obrátil som sa, aby moje srdce zúfalo+ nad všetkou tou tvrdou prácou, ktorú som namáhavo konal pod slnkom.
21 Lebo je človek, ktorý tvrdo pracoval s múdrosťou a s poznaním a so šikovnosťou,+ ale jeho podiel dostane človek, ktorý na tom namáhavo nepracoval.+ Aj to je márnosť a veľké nešťastie.+
22 Lebo čo človek získa za všetku svoju tvrdú prácu a za úsilie svojho srdca, s ktorým sa namáha pod slnkom?+
23 Lebo jeho zamestnanie vo všetkých jeho dňoch znamená bolesti a trápenie,+ a ani v noci si nelíha jeho srdce.+ Aj to je iba márnosť.
24 Nič nie je lepšie pre človeka, [než] aby jedol a pil a aby dal svojej duši vidieť dobré za svoju tvrdú prácu.+ Aj to som videl, že to je z ruky [pravého] Boha.+
25 Lebo kto je+ a kto pije lepšie ako ja?+
26 Lebo človeku, ktorý je dobrý pred ním,+ dal múdrosť a poznanie a radovanie,+ ale hriešnikovi dal zamestnanie, aby zbieral a zhromažďoval a dal to nakoniec tomu, ktorý je dobrý pred [pravým] Bohom.+ Aj to je márnosť a honba za vetrom.+