Kazateľ 3:1–22
3 Na všetko je ustanovený čas,+ áno, čas na každú záležitosť pod nebesami:
2 čas rodiť+ a čas umierať;+ čas sadiť a čas vytrhávať to, čo bolo zasadené;+
3 čas zabíjať+ a čas uzdravovať;+ čas búrať a čas stavať;+
4 čas plakať+ a čas smiať sa;+ čas nariekať+ a čas poskakovať;+
5 čas odhadzovať kamene+ a čas znášať kamene;+ čas objímať+ a čas zdržiavať sa objímania;+
6 čas hľadať+ a čas vzdať sa [niečoho] ako strateného; čas zachovávať a čas odhadzovať;+
7 čas roztrhávať+ a čas zošívať;+ čas mlčať+ a čas hovoriť;+
8 čas milovať a čas nenávidieť;+ čas na vojnu+ a čas na mier.+
9 Akú výhodu má ten, ktorý robí, z toho, na čom namáhavo pracuje?+
10 Videl som zamestnanie, ktoré dal Boh ľudským synom, aby sa ním zamestnávali.+
11 Všetko urobil pekné vo svoj čas.+ Dokonca aj neurčitý čas vložil do ich srdca,+ aby ľudstvo nikdy neodhalilo dielo, ktoré [pravý] Boh vykonal od začiatku do konca.+
12 Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, než aby sa radovali a konali dobro za svojho života,+
13 a každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu.+ Je to dar od Boha.+
14 Spoznal som, že všetko, čo robí [pravý] Boh, bude na neurčitý čas.+ Nič sa k tomu nedá pridať a nič sa z toho nedá ubrať;+ ale [pravý] Boh to sám urobil,+ aby sa ľudia kvôli nemu báli.+
15 Čo sa stalo, to už bolo [pred tým], a to, čo má prísť, to sa už ukázalo, že je;+ a [pravý] Boh+ sám stále vyhľadáva to, čo je hľadané.+
16 Ďalej som videl pod slnkom miesto práva, kde bola skazenosť, a miesto spravodlivosti, kde bola skazenosť.+
17 Povedal som si v srdci:+ „[Pravý] Boh bude súdiť tak spravodlivého, ako i skazeného,+ pretože tam je čas na každú záležitosť a na každé dielo.“+
18 Povedal som si v srdci o ľudských synoch, že [pravý] Boh ich vyberie, aby videli, že sami sú zvieratá.+
19 Lebo sa stáva to isté ľudským synom a to isté sa stáva zvieratám, a všetkým sa stáva to isté.+ Ako umiera jeden, tak umiera druhý;+ všetci majú len jedného ducha,+ takže niet nadradenosti človeka nad zvieraťom, pretože všetko je márnosť.
20 Všetci idú na jedno miesto.+ Všetci pochádzajú z prachu+ a všetci sa vracajú do prachu.+
21 Kto pozná ducha ľudských synov, či vystupuje hore, a ducha zvieraťa, či zostupuje dolu k zemi?+
22 A videl som, že nie je nič lepšie, iba aby sa človek radoval vo svojich dielach,+ pretože to je jeho podiel; lebo kto ho privedie, aby sa pozrel na to, čo bude po ňom?+
