Kazateľ 5:1–20
5 Stráž svoje nohy,+ kedykoľvek ideš do domu [pravého] Boha; a nech sa človek radšej približuje,+ aby počul, než aby dával obeť, ako to robia hlupáci,+ lebo si neuvedomujú, že robia to, čo je zlé.+
2 Neponáhľaj sa, pokiaľ ide o tvoje ústa; a tvoje srdce+, to nech pred [pravým] Bohom nevynáša slovo prenáhlene.+ Lebo [pravý] Boh je v nebesiach,+ ale ty si na zemi. Preto by malo byť tvojich slov málo.+
3 Pretože sen prichádza v dôsledku hojnosti zamestnania+ a hlas hlupáka v dôsledku hojnosti slov.+
4 Kedykoľvek dávaš Bohu slávnostný sľub, neváhaj ho splniť,+ lebo niet žiadneho potešenia z hlupákov.+ Čokoľvek slávnostne sľúbiš, to aj splň.+
5 Lepšie je, aby si slávnostne nesľuboval,+ ako sľúbil a nesplnil.+
6 Nedovoľ, aby tvoje ústa priviedli tvoje telo k hriechu,+ ani nehovor pred anjelom,+ že to bola chyba.+ Prečo sa má [pravý] Boh rozhorčiť pre tvoj hlas a zničiť dielo tvojich rúk?+
7 Lebo sny sú v dôsledku hojnosti [zamestnania]+ a je hojnosť márností a slov. Ale boj sa samotného [pravého] Boha.+
8 Ak vidíš, že je utláčaný ten, kto má málo prostriedkov, a že násilník odstraňuje súd+ a spravodlivosť v správnej oblasti, nebuď tým udivený,+ lebo ten, ktorý je vyšší než vysoký,+ pozoruje,+ a sú tí, ktorí sú vysoko nad nimi.
9 Aj zisk zeme je medzi nimi všetkými;+ pre pole sa slúži samotnému kráľovi.+
10 Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom.+ Aj to je márnosť.+
11 Keď pribúdajú dobré veci, určite pribúda tých, ktorí ich jedia.+ A akú výhodu má ich vznešený majiteľ, iba že sa [na ne] díva svojimi očami?+
12 Sladký je spánok+ slúžiaceho bez ohľadu na to, či jedáva málo alebo veľa; ale nadbytok patriaci boháčovi mu nedovoľuje spať.
13 Je veľké nešťastie, ktoré som videl pod slnkom: bohatstvo držané pre svojho vznešeného majiteľa na jeho nešťastie.+
14 Toto bohatstvo pominulo následkom biedneho zamestnania,+ a on sa stal otcom syna, keď nemá v ruke vôbec nič.+
15 Tak ako [človek] vyšiel z brucha svojej matky, opäť odíde nahý,+ tak ako prišiel; a za svoju tvrdú prácu si nemôže odniesť vôbec nič,+ čo by si mohol vziať so sebou do ruky.
16 A aj to je veľké nešťastie: presne tak ako [človek] prišiel, tak aj odíde; teda aký úžitok má ten, kto sa stále namáha pre vietor?+
17 Po všetky svoje dni jedáva v tme s množstvom trápenia,+ s chorobou pri sebe a [príčinou k] rozhorčeniu.
18 Hľa, najlepšie, čo som videl, čo je pekné, je to, aby človek jedol a pil a videl dobré za všetku svoju tvrdú prácu,+ ktorou sa namáha pod slnkom v počte dní svojho života, ktoré mu dal [pravý] Boh, pretože to je jeho podiel.
19 Aj každého človeka, ktorému dal [pravý] Boh bohatstvo a hmotné vlastníctvo,+ aj splnomocnil, aby z toho jedol,+ odnášal si svoj podiel a radoval sa vo svojej tvrdej práci.+ To je Boží dar.+
20 Lebo nebude často spomínať na dni svojho života, pretože [pravý] Boh [ho] zamestnáva tým, že sa jeho srdce raduje.+
