Kazateľ 6:1–12
6 Je nešťastie, ktoré som videl pod slnkom a často sa vyskytuje medzi ľuďmi:
2 muž, ktorému [pravý] Boh dáva bohatstvo, hmotné vlastníctvo a slávu,+ a ktorý pre svoju dušu nemá nedostatok v ničom, po čom by túžil,+ a predsa mu [pravý] Boh neumožňuje z toho jesť,+ hoci to môže jesť aj cudzinec+. Je to márnosť a ťažká choroba.
3 Keby sa snáď muž stal stokrát otcom+ a žil veľa rokov, takže by dní jeho rokov bolo mnoho,+ predsa sa jeho vlastná duša nenasýti dobrým+ a ani hrob mu nepatrí,+ a tak musím povedať, že ten, ktorý sa narodí predčasne, je na tom lepšie ako on.+
4 Lebo ten prišiel márne a odchádza do tmy a tmou bude prikryté jeho vlastné meno.+
5 Nevidel ani slnko, ani ho nepoznal.+ Tento odpočíva lepšie než ten predchádzajúci.+
6 A keby aj prežil dvakrát tisíc rokov, a predsa nevidel to, čo je dobré+ – či nejde každý na jedno jediné miesto?+
7 Všetka tá tvrdá práca ľudstva je pre ich ústa,+ ale ani ich vlastná duša sa nenasýti.
8 Lebo akú výhodu má múdry pred hlupákom?+ Čo má sužovaný z toho, že vie, ako má chodiť pred živými?
9 Lepšie je vidieť očami, než sa túlať dušou.+ Aj to je márnosť a honba za vetrom.+
10 Čokoľvek sa stalo, meno toho už bolo vyslovené a je známe, čo je človek;+ nie je schopný viesť svoj právny spor s niekým, kto je mocnejší než on.+
11 Pretože je veľa vecí, ktoré spôsobujú mnoho márností,+ akú má človek výhodu?
12 Lebo kto vie, čo dobré má človek počas života, v počte dní svojho márneho života,+ keď ich strávi ako tieň?+ Kto môže človeku povedať, čo sa po ňom stane pod slnkom?+
