Kazateľ 7:1–29
7 Meno je lepšie ako dobrý olej+ a deň smrti ako deň narodenia.+
2 Lepšie je ísť do domu smútku ako do domu hostiny,+ pretože to je koniec všetkého ľudstva; a ten, kto žije, by si to mal vziať k srdcu.
3 Lepšie je trápenie ako smiech,+ lebo ustarostenou tvárou sa zlepšuje srdce.+
4 Srdce múdrych je v dome smútku,+ ale srdce hlúpych je v dome radovania.+
5 Lepšie je počuť káranie od niekoho múdreho,+ ako byť mužom, ktorý počúva pieseň hlupákov.+
6 Lebo ako zvuk tŕnia pod hrncom, taký je smiech hlupáka;+ a aj to je márnosť.
7 Lebo samotný útlak môže spôsobiť, že múdry koná pomätene,+ a dar+ môže zničiť srdce.+
8 Lepšie je zakončenie nejakej veci ako jej začiatok.+ Lepší je ten, kto je trpezlivý, ako ten, kto je povýšenecký v duchu.+
9 Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil,+ pretože urážlivosť spočíva v náručí hlupákov.+
10 Nehovor: „Prečo sa stalo, že sa predošlé dni ukázali lepšie ako tieto?“,+ lebo nie z múdrosti+ si sa na to pýtal.
11 Múdrosť spolu s dedičstvom je dobrá a výhodná pre tých, ktorí vidia slnko.+
12 Lebo múdrosť je na ochranu,+ [tak ako] peniaze sú na ochranu,+ ale výhoda poznania je v tom, že múdrosť zachová nažive tých, ktorí ju majú.+
13 Pozri sa na dielo+ [pravého] Boha, lebo kto je schopný narovnať, čo on pokrivil?+
14 V dobrý deň ukáž, že si v dobrote,+ a v deň nešťastia viď, že [pravý] Boh urobil i ten deň tak ako aj onen+ preto, aby ľudstvo neobjavilo po nich vôbec nič.+
15 Všetko som videl za svojich márnych dní.+ Je spravodlivý, ktorý hynie vo svojej spravodlivosti,+ a je aj skazený, ktorý trvá dlho vo svojom zle.+
16 Nestaň sa príliš spravodlivým,+ ani sa neukazuj nadmieru múdrym.+ Prečo by si si mal spôsobiť spustošenie?+
17 Nebuď príliš skazený,+ ani sa nestaň pochabým.+ Prečo by si mal zomrieť, keď nie je tvoj čas?+
18 Je lepšie, aby si sa chopil jedného, ale ani od druhého neodťahuj svoju ruku,+ lebo ten, kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému.+
19 Múdrosť je pre múdreho silnejšia než desať mocných, ktorí boli v meste.+
20 Lebo niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý stále koná dobro a nehreší.+
21 A neprikladaj svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré snáď ľudia hovoria,+ aby si nepočul, ako tvoj sluha zvoláva na teba zlo.+
22 Lebo tvoje vlastné srdce dobre vie, že aj ty sám si mnohokrát zvolával zlo na iných.+
23 Všetko toto som skúšal s múdrosťou. Povedal som si: „Stanem sa múdrym.“ Ale bola ďaleko odo mňa.+
24 Čo nastalo, je ďaleko a nadmieru hlboko. Kto to môže odhaliť?+
25 Obrátil som sa, i moje srdce,+ aby som poznal, skúmal a hľadal múdrosť+ a príčinu vecí+ a aby som poznal skazenosť hlúposti a pochabosť šialenstva;+
26 a zisťoval som: trpkejšiu ako smrť+ [som našiel] ženu, ktorá je sama [ako] siete na lov, a jej srdce je [ako] vlečné siete [a] jej ruky sú putá.+ Človek je dobrý pred [pravým] Bohom ak jej unikne, ale človek hreší, ak je ňou zajatý.+
27 „Hľa, toto som našiel,“ povedal zhromažďovateľ,+ „keď som [prebral] jedno po druhom, aby som zistil [konečný] súhrn,+
28 ktorý moja duša neustále hľadala, ale nenašiel som [ho]. Jedného muža z tisíca som našiel,+ ale ženu som medzi tými všetkými nenašiel.+
29 Hľa, iba toto som našiel, že [pravý] Boh urobil ľudstvo priame,+ ale oni sami si vyhľadali mnohé plány.“+
