Kazateľ 9:1–18
9 Vzal som si to všetko k srdcu, aby som preskúmal všetko to,+ že spravodliví i múdri a ich diela sú v ruke [pravého] Boha.+ Ľudia nie sú si vedomí ani lásky, ani nenávisti, ktoré boli skôr než oni.+
2 Všetci sú rovnakí v tom, čo majú.+ To isté+ sa stáva spravodlivému+ i skazenému,+ dobrému a čistému i nečistému, tomu, ktorý obetuje, i tomu, ktorý neobetuje. Dobrý je rovnaký ako hriešnik;+ kto prisahá, je rovnaký ako ten, kto sa bojí zloženej prísahy.+
3 Vo všetkom, čo sa deje pod slnkom, je biedne to, že srdce ľudských synov je tiež plné zla,+ pretože sa všetkým prihodí to isté;+ a po celý život majú v srdci šialenstvo+, a potom – k mŕtvym!+
4 Pre každého, kto je spojený so všetkými živými, je tu dôvera, pretože živý pes+ je na tom lepšie než mŕtvy lev.+
5 Lebo živí si uvedomujú, že zomrú,+ ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič,+ ani už nemajú žiadnu mzdu, pretože sa zabudla ich pamiatka.+
6 A zahynula aj ich láska aj ich nenávisť aj ich žiarlivosť,+ a na neurčitý čas už nemajú podiel na ničom, čo sa musí robiť pod slnkom.+
7 Choď, jedz svoj pokrm s radovaním a pi svoje víno s dobrým srdcom,+ pretože [pravý] Boh už našiel potešenie v tvojich dielach.+
8 Nech je tvoj odev pri každej príležitosti biely+ a olej nech nechýba na tvojej hlave.+
9 Užívaj život s manželkou, ktorú miluješ,+ po všetky dni svojho márneho života, ktorý ti On dal pod slnkom po všetky dni tvojej márnosti, pretože to je tvoj podiel v živote+ a v tvojej tvrdej práci, ktorú namáhavo konáš pod slnkom.
10 Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou,+ pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania,+ ani múdrosti+ v šeole,+ na mieste, na ktoré ideš.+
11 Obrátil som sa, aby som videl pod slnkom, že preteky nepatria rýchlym+ ani bitka mocným,+ ani pokrm múdrym,+ ani bohatstvo tým, ktorí majú porozumenie,+ ba ani priazeň tým, ktorí majú poznanie;+ lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.+
12 A človek+ tiež nepozná svoj čas.+ Tak ako ryby, ktoré sa chytajú do zhubnej siete,+ a ako vtáci, ktorí sa chytajú do pasce,+ tak sa ľudskí synovia chytajú do osídla v biednom čase,+ keď na nich náhle príde.+
13 Videl som aj to, pokiaľ ide o múdrosť pod slnkom – a bola pre mňa veľká:
14 bolo jedno mestečko a v ňom bolo málo mužov. Prišiel k nemu veľký kráľ a obľahol ho a vystaval proti nemu veľké pevnosti.+
15 A našiel sa v ňom muž, chudobný, [ale] múdry, a ten zaobstaral mestu únik svojou múdrosťou.+ Ale nikto si na toho chudobného muža nespomenul.+
16 A ja som si povedal: „Múdrosť je lepšia ako moc,+ a predsa sa múdrosťou chudobného opovrhuje, a jeho slová sa nepočúvajú.“+
17 Slová múdrych v tichosti sa počúvajú+ viac než krik toho, kto panuje medzi hlupákmi.+
18 Múdrosť je lepšia než nástroj k boju, a jediný hriešnik môže zničiť mnoho dobrého.+
