Žalm 115:1–18
115 Nám nepatrí nič, ó, Jehova, nám nepatrí nič,+ale svojmu menu vzdaj slávu+podľa milujúcej láskavosti, podľa svojej pravosti.+
2 Prečo by mali národy hovoriť:+„Kde je ich Boh?“+
3 Ale náš Boh je v nebesiach;+urobil všetko, čo ho tešilo [robiť].+
4 Ich modly sú striebro a zlato,+dielo rúk pozemského človeka.+
5 Majú ústa, ale nemôžu hovoriť;+majú oči, ale nemôžu vidieť;+
6 majú uši, ale nemôžu počuť.+Majú nos, ale nemôžu čuchať.+
7 Ruky sú ich, ale nemôžu hmatať.+Nohy sú ich, ale nemôžu chodiť;+z hrdla nevydajú zvuk.+
8 Tí, ktorí ich robia, stanú sa im podobní,+všetci, ktorí im dôverujú.+
9 Ó, Izrael, dôveruj Jehovovi;+je ich pomocou a ich štítom.+
10 Ó, dom Áronov, vložte dôveru v Jehovu;+je ich pomocou a ich štítom.+
11 Vy, ktorí sa bojíte Jehovu, dôverujte Jehovovi;+je ich pomocou a ich štítom.+
12 Jehova sa na nás rozpamätal; požehná,+požehná dom Izraela,+požehná dom Árona.+
13 Požehná tých, ktorí sa boja Jehovu,+malých aj veľkých.+
14 Jehova vám dá prírastok,+vám a vašim synom.+
15 Vy ste tí požehnaní od Jehovu,+Tvorcu nebies i zeme.+
16 Nebesia, nebesia patria Jehovovi,+ale zem dal ľudským synom.+
17 Mŕtvi nechvália Jah,+ani tí, ktorí zostupujú do mlčania.+
18 My však budeme žehnať Jah+odteraz až na neurčitý čas.+Chváľte Jah!+
