Žalm 122:1–9

Pieseň výstupov. Dávidova. 122  Radoval som sa, keď mi hovorili:+„Poďme do Jehovovho+ domu.“+   Naše nohy naozaj stáli+v tvojich bránach, Jeruzalem.+   Jeruzalem, ten je vystavaný ako mesto,+ktoré bolo spojené do jednoty,+   ku ktorému vyšli kmene,+kmene Jah,+ako pripomienka Izraelovi,+aby vzdával vďaky Jehovovmu menu.+   Veď tam sú usadené tróny k súdu,+tróny pre Dávidov dom.+   Proste o pokoj pre Jeruzalem.+Tí, ktorí ťa milujú, [mesto], budú oslobodení od starostí.+   Kiež trvá pokoj vnútri tvojho násypu,+oslobodenie od starostí vnútri tvojich obytných veží.+   Kvôli svojim bratom a svojim druhom ja budem teraz hovoriť:+„Kiež je v tebe pokoj.“+   Kvôli domu Jehovu, nášho Boha,+ja budem pre teba hľadať dobro.+

Poznámky pod čiarou