Žalm 137:1–9
137 Pri babylonských+ riekach – tam sme sedeli.+Aj sme plakali, keď sme spomínali na Sion.+
2 Na topole+ uprostred nehosme zavesili svoje harfy.+
3 Lebo tam nás tí, ktorí nás držali v zajatí, žiadali o slová piesne,+a tí, ktorí sa nám posmievali – o plesanie:+„Zaspievajte nám jednu zo sionských piesní.“+
4 Ako môžeme spievať Jehovovu pieseň+v cudzej zemi?+
5 Keby som mal zabudnúť na teba, Jeruzalem,+nech je zábudlivá moja pravica.
6 Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie,+keby som na teba nepamätal,+keby som nepovýšil Jeruzalemnad svoj hlavný dôvod na plesanie.+
7 Pamätaj,+ ó, Jehova, ohľadom synov Edoma+ na deň Jeruzalema,+ako hovorili: „Obnaž [ho]! Obnaž [ho] až do základu v ňom!“+
8 Babylonská dcéra, ktorá máš byť vyplienená,+šťastný bude ten, kto ti odplatí+tvojím vlastným zaobchádzaním, ktorým si zaobchádzala s nami.+
9 Šťastný bude ten, kto schytí a roztrieskatvoje deti o skalný útes.+
