Žalm 139:1–24
Vedúcemu. Dávidov. Nápev.
139 Ó, Jehova, preskúmal si ma a poznáš [ma].+
2 Sám si spoznal moje sadanie i moje vstávanie.+Zďaleka si pozoroval moje myšlienky.+
3 Moje putovanie a moje líhanie si odmeral+a oboznámil si sa i so všetkými mojimi cestami.+
4 Lebo niet [ešte] slova na mojom jazyku,+a hľa, ó, Jehova, ty to už všetko vieš.+
5 Obkľúčil si ma spredu i zozadu;a kladieš na mňa svoju ruku.
6 [Také] poznanie je pre mňa príliš podivuhodné.+Je tak vysoko, že ho nemôžem dosiahnuť.+
7 Kam môžem ísť od tvojho ducha+a kam môžem utiecť od tvojej tváre?+
8 Keby som vystúpil do neba, bol by si tam;+a keby som si rozložil ležadlo v šeole, hľa, ty [by si tam bol].+
9 Keby som si vzal krídla+ úsvitu,aby som pobudol v najodľahlejšom mori,+
10 i tam by ma viedla tvoja ruka+a tvoja pravica by ma uchopila.+
11 A keby som povedal: „Istotne sa ma zmocní tma!“,+vtedy by noc bola okolo mňa svetlom.+
12 Ani tma by nebola príliš temná pre teba,+ba i noc by žiarila ako deň;+tma by celkom dobre mohla byť svetlom.+
13 Veď ty sám si vytvoril moje obličky;+držal si ma zatieneného v bruchu mojej matky.+
14 Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň.+Tvoje diela sú obdivuhodné,+ako to moja duša veľmi dobre vie.+
15 Moje kosti neboli pred tebou skryté,+keď som bol v tajnosti tvorený,+keď som bol utkaný v najhlbších častiach+ zeme.
16 Tvoje oči videli i môj zárodok+a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti,čo sa týka dní, keď boli tvorené+a nebola ešte žiadna z nich.
17 Aké drahocenné sú mi preto tvoje myšlienky!+Ó, Bože, aký veľký počet ich je!+
18 Keby som sa pokúšal ich spočítať, je ich dokonca viac ako zrniek piesku.+Prebudil som sa, a predsa som stále s tebou.+
19 Ach, kiež by si, ó, Bože, zabil zlého!+Potom odídu odo mňa i muži+ s vinou krvi,
20 ktorí o tebe hovoria veci podľa [svojho] nápadu;+brali [tvoje meno] nehodným spôsobom+ – tvoji protivníci.+
21 Či azda nemám v nenávisti tých, ktorí ťa prudko nenávidia, ó, Jehova,+a či necítim hnus voči tým, ktorí sa proti tebe búria?+
22 Ja ich nenávidím úplnou nenávisťou.+Stali sa mi skutočnými nepriateľmi.+
23 Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce.+Vyskúšaj ma a spoznaj moje znepokojujúce myšlienky+
24 a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta,+a veď ma cestou+ neurčitého času.
