Žalm 141:1–10
Dávidov nápev.
141 Vzýval som ťa, ó, Jehova.+Ponáhľaj sa ku mne.+Nakloň ucho k môjmu hlasu, keď volám k tebe.+
2 Kiež je moja modlitba pripravená ako kadidlo+ pred tebou,+dvíhanie mojich dlaní ako večerná obilná obeť.+
3 Postav stráž, ó, Jehova, mojim ústam,+postav hliadku pred dvere mojich rtov.+
4 Nenakláňaj moje srdce k ničomu zlému,+aby som nevykonával zlopovestné skutky v skazenosti+s mužmi, ktorí konajú to, čo škodí,+aby som sa neživil ich lahôdkami.+
5 Keby ma udrel spravodlivý, bola by to milujúca láskavosť;+a keby ma pokarhal, bol by to olej na hlavu,+ktorý by moja hlava nechcela odmietnuť.+Veď by tu stále bola moja modlitba v ich nešťastiach.+
6 Ich sudcovia boli zvrhnutí po úbočiach skalného útesu,+ale počuli moje výroky, že sú príjemné.+
7 Ako keď niekto roztína a štiepa na zemi,naše kosti boli rozptýlené pri ústí šeolu.+
8 Moje oči sú však [obrátené] k tebe,+ ó, Jehova, Zvrchovaný Pane.+Teba robím svojím útočišťom.+Nevylievaj moju dušu.+
9 Uchráň ma od pazúrov pasce, ktorú položili pre mňa,+a od osídiel tých, ktorí konajú to, čo škodí.+
10 Všetci zlí padnú spolu do vlastných sietí,+zatiaľ čo ja, ja prejdem pomimo.
