Žalm 19:1–14
Vedúcemu. Dávidov nápev.
19 Nebesia oznamujú Božiu slávu+a priestor rozpráva o diele jeho rúk.+
2 Deň za dňom pôsobí, že prekypuje reč,+a noc za nocou ukazuje poznanie.+
3 Niet tu reči a nie sú tu slová;hlasu od nich nepočuť.+
4 Do celej zeme vyšla ich merná šnúra+a až po najvzdialenejší koniec úrodnej zeme ich výroky.+V nich postavil stan slnku,+
5 a to je ako ženích, keď vychádza zo svojej svadobnej izby;+jasá ako silák, že pobeží chodníkom.+
6 Z jedného najvzdialenejšieho konca nebies vychádza,a jeho [ukončený] okruh je až k ich [druhým] najvzdialenejším koncom;+a nič nie je skryté pred jeho žiarou.+
7 Jehovov zákon+ je dokonalý,+ privádza dušu späť.+Jehovova pripomienka+ je dôveryhodná,+ robí neskúseného múdrym.+
8 Jehovove nariadenia+ sú priame,+ spôsobujú, že srdce plesá;+Jehovovo prikázanie+ je čisté,+ rozžiaruje oči.+
9 Bázeň+ pred Jehovom je rýdza, obstojí navždy.Jehovove sudcovské rozhodnutia+ sú pravé;+ dokázali sa, že sú celkom spravodlivé.+
10 Sú žiadúcejšie ako zlato, áno, ako mnoho prečisteného zlata,+a sladšie ako med+ tečúci z plástov.+
11 Aj tvoj sluha je nimi varovaný;+v ich dodržiavaní je veľká odmena.+
12 Chyby – kto [ich] môže rozoznať?+Vyhlás ma za nevinného z utajených hriechov.+
13 A zdržiavaj svojho sluhu od opovážlivých skutkov;+nech ma neovládnu.+Potom budem úplný+a zostanem nevinný bez mnohého priestupku.
14 Nech sa výroky mojich úst a rozjímanie môjho srdca+stanú pred tebou príjemnými, ó, Jehova, moja Skala+ a môj Vykupiteľ+.
