Žalm 2:1–12
2 Prečo je rozruch medzi národmi+a národnostné skupiny stále mrmlú naprázdno?+
2 Králi zeme sa stavajú+a vysokí úradníci sa zhŕkli ako jeden [muž]+proti Jehovovi+ a jeho pomazanému+
3 [a hovoria]: „Roztrhnime ich putá+a odvrhnime od seba ich povrazy!“+
4 Ten – ten, ktorý sedí na nebesiach,+ sa bude smiať;samotnému Jehovovi budú na posmech.+
5 Vtedy k nim prehovorí vo svojom hneve,+vo svojej pálčivej neľúbosti ich znepokojí+
6 [a povie]: „Ja, áno ja, som ustanovil svojho kráľa+na Sione+, svojom svätom vrchu+.“
7 Odvolávam sa na Jehovovo ustanovenie;povedal mi: „Ty si môj syn;+ja som sa dnes stal tvojím otcom.+
8 Požiadaj ma,+ aby som ti dal národy do dedičstva+a končiny zeme do vlastníctva.+
9 Rozbiješ ich železným žezlom.+Rozbiješ ich na kusy ako hrnčiarsku nádobu.“+
10 A tak, králi, prejavujte pochopenie;napravte sa, sudcovia zeme.+
11 Slúžte Jehovovi s bázňou+a radujte sa s trasením.+
12 Bozkávajte syna,+ aby sa On nenahnevala aby ste nezahynuli [na] ceste,+lebo jeho hnev ľahko vzplanie.+Šťastní sú všetci tí, ktorí ho robia svojím útočišťom.+
