Žalm 39:1–13
Vedúcemu Jedutúna+. Dávidov nápev.
39 Povedal som: „Chcem chrániť svoje cesty,+aby som nehrešil svojím jazykom.+Ako stráž ja nasadím vlastným ústam náhubok,+kým mám pred sebou niekoho zlého.“+
2 Mlčaním som onemel;+zostával som ticho o tom, čo je dobré,+a moje rozbolestnenie bolo verejne odsudzované.
3 Srdce sa vo mne rozpálilo;+za môjho vzdychania oheň stále horel.Hovoril som svojím jazykom:
4 „Ó, Jehova, daj mi poznať môj koniec,+a miera mojich dní – aká je,+aby som poznal, ako som pominuteľný.+
5 Hľa, mojich dní si urobil iba pár;+a trvanie môjho života je pred tebou ako nič.+Každý pozemský človek, hoci stojí pevne, istotne nie je nič, iba výpar.+ Sélah.
6 Muž zaiste chodí ako prelud.+Oni sa istotne búria márne.+Jeden hromadí veci a nevie, kto ich pozbiera.+
7 A teraz – v čo som dúfal, ó, Jehova?Moje očakávanie je [upreté] na teba.+
8 Osloboď ma od všetkých mojich priestupkov.+Nevystavuj ma pohane pochabého.+
9 Zostal som nemý;+ nemohol som otvoriť ústa,+lebo ty sám si konal.+
10 Odstráň odo mňa svoju pohromu.+Pre nepriateľstvo tvojej ruky je so mnou koniec.+
11 Pre previnenie naprávaš človeka karhaním+a stravuješ jeho žiadúce veci ako moľa+.Každý pozemský človek je výpar.+ Sélah.
12 Počuj moju modlitbu, ó, Jehova,a nakloň ucho môjmu volaniu o pomoc.+Nemlč na moje slzy.+Veď som pri tebe iba cudzí usadlík,+rovnaký osadník ako všetci moji predkovia.+
13 Odvráť zrak odo mňa, aby som pookrial,+kým odídem a nebude ma.“+
