Žalm 49:1–20
Vedúcemu. Od Kórachových+ synov. Nápev.
49 Počujte to, všetky národy,nakloňte ucho, všetci obyvatelia systému vecí,+
2 synovia ľudstva i synovia človeka,bohatý a chudobný spolu.+
3 Moje ústa budú hovoriť veci múdrosti+a rozjímanie môjho srdca bude o veciach porozumenia.+
4 Ucho nakloním k výroku príslovia,+na harfe zverejním svoju hádanku.+
5 Prečo by som sa bál v dňoch zla,+[keď] ma obklopuje samotné previnenie tých, ktorí ma chcú vytlačiť?+
6 Tí, ktorí dôverujú vo svoje prostriedky na obživu+a ktorí sa chvália hojnosťou svojho bohatstva,+
7 žiaden z nich nemôže nijako vykúpiť ani brata,+ani dať za neho Bohu výkupné
8 (a výkupná cena ich duše je taká drahocenná,+že prestala do neurčitého času),
9 aby ďalej žil navždy [a] nevidel jamu.+
10 Lebo vidí, že i múdri umierajú,+hlupák i nerozumný hynú spolu+a svoje prostriedky na obživu zanechávajú iným.+
11 Ich vnútorným prianím je, aby ich domy boli na neurčitý čas,+ich stánky z pokolenia na pokolenie.+Svoje pozemky nazvali svojimi menami.+
12 A predsa sa pozemský človek, hoci ctený, nemôže ubytovať nastálo;+možno ho naozaj prirovnať k zvieratám, ktoré sú ničené.+
13 To je cesta tých, ktorých vlastnosťou je hlúposť,+a tých, ktorí prichádzajú po nich [a] nachádzajú zaľúbenie priamo vo svojej mnohovravnosti. Sélah.
14 Ako ovce sú určení pre šeol;+smrť ich bude pásť;+a priami ich budú mať ráno v poddanosti+a ich podoby sa obnosia;+skôr šeol ako vznešený príbytok je pre každého.+
15 Avšak Boh sám vykúpi moju dušu z ruky šeolu,+lebo ma prijme. Sélah.
16 Neboj sa, pretože nejaký muž získava bohatstvo,+pretože sa zväčšuje sláva jeho domu,+
17 veď pri svojej smrti si nemôže vziať so sebou vôbec nič;+jeho, sláva nezostúpi s ním.+
18 Lebo počas svojho života stále žehnal vlastnú dušu;+(a ľudia ti budú chválorečiť, lebo si robíš dobre)+
19 [jeho duša] príde nakoniec iba tak ďaleko ako pokolenie jeho predkov.+Tí už nikdy neuvidia svetlo.+
20 Pozemského človeka, ktorý – hoci je ctený – nemá porozumenie,+možno naozaj prirovnať k zvieratám, ktoré sú ničené.+
