Žalm 57:1–11
Vedúcemu. „Nenič.“ Dávidov. Michtam. Keď utiekol kvôli Saulovi do jaskyne.+
57 Prejav mi priazeň, ó, Bože, prejav mi priazeň,+veď moja duša ťa robí svojím útočišťom;+a k tieňu tvojich krídel sa utiekam, kým neprejdú protivenstvá.+
2 Volám k Najvyššiemu Bohu, k [pravému] Bohu, ktorý [s nimi] skoncuje kvôli mne.+
3 Pošle z neba a zachráni ma.+Istotne zmätie toho, ktorý po mne chniape.+ Sélah.Boh pošle svoju milujúcu láskavosť a pravosť.+
4 Moja duša je uprostred levov;+nezostáva mi nič iné, iba ľahnúť medzi pohlcovačov, [áno] ľudských synov,ktorých zuby sú kopijami a šípmi+a ktorých jazyk je ostrý meč.+
5 Buď vyvýšený nad nebesia, ó, Bože;+nech je tvoja sláva nad celou zemou.+
6 Mojim krokom pripravili sieť;+moja duša sa sklonila.+Vyhĺbili predo mnou jamu;padli doprostred nej.+ Sélah.
7 Moje srdce je stále, ó, Bože,+moje srdce je stále.Ja budem spievať a hrať melódiu.+
8 Prebuď sa, moja sláva;+prebuď sa, strunový nástroj; tiež ty, harfa.+Ja prebudím úsvit.
9 Budem ťa chváliť medzi národmi, ó, Jehova;+medzi národnostnými skupinami ti budem hrať melódiu.+
10 Veď tvoja milujúca láskavosť je veľká až po nebesia+a tvoja pravosť až po oblohu.+
11 Buď predsa vyvýšený nad nebesia, ó, Bože;+nech je tvoja sláva nad celou zemou.
