Žalm 58:1–11
Vedúcemu. „Nenič.“ Dávidov. Michtam.
58 Môžete naozaj [vo svojom] mlčaní hovoriť o spravodlivosti?+Môžete súdiť v priamosti, ľudskí synovia?+
2 O čo skôr konáte srdcom na zemi očividnú nespravodlivosť+[a] pripravujete cestu priamo pre násilie svojich rúk!+
3 Zlí sú už od lona matky zvrátení;+už od brucha poblúdili;hovoria lož.+
4 Ich jed je ako jed hadov,+[sú] hluchí ako kobra, ktorá si zapcháva ucho,+
5 ktorá nebude počúvať hlas zaklínačov,+napriek tomu, že niekto múdry spútava zaklínadlami.+
6 Ó, Bože, vybi im zuby v ústach.+Polám i čeľuste mladých levov s hrivou, ó, Jehova.
7 Kiež sa rozpustia ako do vôd, ktoré odtekajú;+kiež napne [luk pre] svoje šípy, keď sa oni zrútia.+
8 Chodí ako slimák, ktorý sa stráca;ako potrat ženy oni určite neuvidia slnko.+
9 Skôr ako vaše hrnce pocítia [podpálené] tŕnie,+živo zelené rovnako ako horiace, on ich odnesie ako búrlivý vietor.+
10 Spravodlivý sa zaraduje, lebo zbadal pomstu.+Svoje kroky bude kúpať v krvi zlého.+
11 A ľudstvo povie:+ „Istotne je pre spravodlivého ovocie.+Istotne jestvuje Boh, ktorý súdi na zemi.“+
