Žalm 77:1–20
Vedúcemu na Jedutún. Asafov+. Nápev.
77 Svojím hlasom ja budem volať na samého Boha,+svojím hlasom na Boha, a istotne mi nakloní ucho.+
2 V dni svojho útlaku som hľadal Jehovu.+V noci bola vystretá i moja ruka a netŕpne;moja duša odmietla dať sa utešiť.+
3 Ja budem spomínať na Boha a budem rozrušený;+ja budem prejavovať starosť, že azda môj duch zamdlie.+ Sélah.
4 Uchopil si moje očné viečka;+znepokojil som sa a nemôžem hovoriť.+
5 Myslel som na dávne dni,+na roky v neurčitej minulosti.
6 V noci budem spomínať na svoju hudbu strún;+svojím srdcom budem prejavovať starosť+a môj duch bude pozorne pátrať.
7 Bude až na neurčité časy Jehova zavrhovať+a nebude už nikdy potešený?+
8 Prestala jeho milujúca láskavosť navždy?+Vyšiel [jeho] výrok navnivoč+ z pokolenia na pokolenie?
9 Zabudol Boh byť priaznivý,+alebo uzavrel svoje milosrdenstvá v hneve?+ Sélah.
10 A budem stále hovoriť: „Práve to ma prebodáva,+tá zmena pravice Najvyššieho“?+
11 Budem spomínať na konanie Jah;+a budem spomínať, ako obdivuhodne si konal oddávna.+
12 A istotne budem rozjímať o celej tvojej činnosti+a zaoberať sa tvojím počínaním.+
13 Ó, Bože, tvoja cesta je na svätom mieste.+Kto je veľkým Bohom ako Boh?+
14 Ty si [pravý] Boh, konáš obdivuhodne.+Dal si svoju silu na vedomie medzi národmi.+
15 [Svojím] ramenom si získal späť svoj ľud,+synov Jakoba a Jozefa. Sélah.
16 Vody ťa videli, ó, Bože,vody ťa videli; upadli do krutých bolestí.+Aj vodné hlbiny sa znepokojili.+
17 Oblaky s hrmotom vylievali vodu;+zamračená obloha vydala zvuk.Tvoje šípy sa tiež rozleteli sem a tam.+
18 Zvuk tvojho hrmenia bol ako kolesá dvojkolesového voza;+blesky osvietili úrodnú zem;+zem sa zachvela a rozkývala sa.+
19 Tvoja cesta viedla po mori+a tvoj chodník viedol po mnohých vodách;a práve tvoje šľapaje neboli poznané.
20 Viedol si svoj ľud ako stádo,+rukou Mojžiša a Árona.+
