Žalm 90:1–17
Modlitba Mojžiša, muža [pravého] Boha.+
90 Ó, Jehova, ty sám si dokázal, že si nám skutočným príbytkom+z pokolenia na pokolenie+.
2 Skôr ako sa zrodili vrchy+alebo kým si akoby v pôrodných bolestiach zrodil zem+ a úrodnú pôdu,+áno, ty si Boh od neurčitého času až na neurčitý čas.+
3 Pôsobíš, aby sa smrteľný človek vrátil do prachu zeme,+a hovoríš: „Vráťte sa, ľudskí synovia.“+
4 Veď tisíc rokov je v tvojich očiach iba ako včerajšok, keď pominul,+a ako hliadka počas noci.+
5 Zmietol si ich;+ stali sa iba spánkom;+zrána [sú] ako zelená tráva, ktorá sa mení.+
6 Zrána nasadzuje kvety a zmení sa;+navečer vädne a usychá.+
7 Veď sme dospeli ku koncu v tvojom hneve+a boli sme znepokojení tvojím zúrivým hnevom.+
8 Postavil si si naše previnenia priamo pred seba,+naše skryté veci pred svoju jasnú tvár.+
9 Veď všetky naše dni sa nachýlili v tvojej zúrivosti;+svoje roky sme skončili ako zašepkanie.+
10 Dní našich rokov je sedemdesiat rokov;+a ak je ich v dôsledku zvláštnej sily osemdesiat rokov,+predsa sa pridŕžajú ťažkostí a vecí, ktoré škodia;+veď sa to istotne rýchle pomíňa a my odlietame.+
11 Kto pozná silu tvojho hnevu+a tvoju zúrivosť podľa bázne pred tebou?+
12 Ukáž [nám] len, ako počítať svoje dni tak,+aby sme získali múdre+ srdce.
13 Ó, Jehova, vráť sa!+ Ako dlho to bude trvať?+A pocíť ľútosť nad svojimi sluhami.+
14 Nasýť nás ráno svojou milujúcou láskavosťou,+aby sme radostne volali a plesali po všetky svoje dni.+
15 Rozradostni nás podľa dní, v ktorých si nás trápil,+rokov, keď sme videli nešťastie.+
16 Kiež sa tvoja činnosť ukáže tvojim sluhom+a tvoja nádhera na ich synoch.+
17 A nech je nad nami príjemnosť Jehovu, nášho Boha,+a pevne na nás založ dielo našich rúk.+Áno, dielo našich rúk pevne založ.+
