Lukáš 1:1–80
1 Aj keď sa mnohí podujali, že zostavia a opíšu skutočnosti, ktorým plne dôverujeme,+
2 ako nám ich odovzdali tí, čo sa od začiatku+ stali očitými svedkami+ a služobníkmi posolstva+,
3 rozhodol som sa aj ja, lebo som od začiatku všetko presne sledoval, že o tom v logickom poradí+ napíšem tebe, najvynikajúcejší+ Teofil+,
4 aby si poznal istotu o tom, o čom si bol ústne poučovaný.+
5 Za dní Herodesa,+ judského kráľa, bol nejaký kňaz menom Zechariáš z Abijahovej triedy+ a mal manželku z Áronových dcér,+ a jej meno bolo Alžbeta.
6 Obaja boli pred Bohom spravodliví+, lebo chodili bezúhonne+ v zhode so všetkými Jehovovými prikázaniami+ a zákonnými+ požiadavkami.+
7 Ale nemali dieťa, lebo Alžbeta bola neplodná+, a obaja boli v pokročilom veku.
8 Keď slúžil ako kňaz z poverenia svojej triedy pred Bohom,+
9 prišiel naňho rad podľa slávnostného zvyku kňazského úradu vstúpiť do Jehovovej svätyne+ a predložiť kadidlo.+
10 Všetok ľud sa vonku modlil v hodinu predkladania kadidla.+
11 Tu sa mu zjavil Jehovov anjel, stojaci po pravej strane oltára na kadidlo.+
12 Zechariáš sa však pri tom pohľade znepokojil a padol naňho strach.+
13 Anjel mu však povedal: „Neboj sa, Zechariáš, lebo tvoja pokorná prosba bola priaznivo vypočutá,+ a tvoja manželka Alžbeta sa stane matkou tvojho syna a dáš mu meno Ján.+
14 Budeš mať radosť a veľké potešenie a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia,+
15 lebo bude veľký pred Jehovom.+ Nesmie však vôbec piť víno a silný nápoj+ a bude naplnený svätým duchom už od materinského lona.+
16 Mnohých zo synov Izraela obráti k Jehovovi, ich Bohu.+
17 A pôjde pred ním s Eliášovým+ duchom a mocou, aby obrátil srdce+ otcov k deťom a neposlušných k praktickej múdrosti spravodlivých, aby prichystal pre Jehovu+ pripravený ľud.“+
18 Zechariáš povedal anjelovi: „Ako si mám byť tým istý? Lebo som pokročilého veku+ a moja manželka je už v rokoch.“
19 Anjel mu odpovedal a riekol: „Som Gabriel+, ktorý stojí blízko pred Bohom, a bol som poslaný, aby som hovoril+ s tebou a oznámil ti to dobré posolstvo.
20 Ale, hľa, zmĺkneš+ a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v ustanovenom čase.“
21 Medzitým ľud čakal na Zechariáša+ a divil sa, že sa zdržiava vo svätyni.
22 Ale keď vyšiel, nebol schopný prehovoriť k nim, a oni si uvedomili, že práve videl v svätyni nadprirodzené+ videnie. Dával im znamenia, ale zostal nemý.
23 Keď sa naplnili dni jeho verejnej služby,+ odišiel domov.
24 Po tých dňoch však jeho manželka Alžbeta oťarchavela.+ Držala sa v ústraní päť mesiacov a hovorila si:
25 „Tak so mnou zaobchádzal Jehova v tých dňoch, keď mi venoval pozornosť, aby odňal moju pohanu medzi ľuďmi.“+
26 Keď bola v šiestom mesiaci, poslal Boh anjela Gabriela+ do galilejského mesta nazývaného Nazaret
27 k panne, ktorá bola zasnúbená mužovi Jozefovi z Dávidovho domu. Panna+ sa volala Mária.+
28 A keď predstúpil pred ňu, povedal: „Dobrý deň,+ ty vysoko poctená, Jehova+ je s tebou.“+
29 Tento výrok ju však hlboko znepokojil a uvažovala, čo to bol za pozdrav.
30 Anjel jej preto povedal: „Neboj sa, Mária, lebo si našla priazeň+ u Boha;
31 hľa, počneš v svojom lone a porodíš syna+ a dáš mu meno Ježiš.+
32 Ten bude veľký+ a bude sa nazývať Syn Najvyššieho.+ Boh Jehova mu dá trón+ jeho otca Dávida.+
33 Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“+
34 Mária však povedala anjelovi: „Ako sa to má stať, keď nemám styk+ s mužom?“
35 Anjel jej odpovedal a riekol: „Príde na teba svätý duch+ a zatieni ťa moc Najvyššieho. Preto aj to, čo sa narodí, bude sa nazývať sväté,+ Boží Syn.+
36 Hľa, aj samotná tvoja príbuzná Alžbeta počala syna v svojej starobe a teraz je tá takzvaná neplodná žena+ v šiestom mesiaci.
37 Totiž u Boha nebude žiadne vyhlásenie nemožné.“+
38 Tu povedala Mária: „Hľa, [som] Jehovova otrokyňa!+ Nech sa mi stane podľa tvojho vyhlásenia.“ Nato anjel od nej odišiel.
39 Mária teda vstala v tých dňoch a ponáhľala sa do hornatého kraja, do judského mesta,
40 vošla do Zechariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
41 Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, dieťatko v jej lone poskočilo. Alžbeta bola naplnená svätým duchom,
42 zvolala s hlasným výkrikom a povedala: „Si požehnaná medzi ženami a požehnaný+ je plod tvojho lona!
43 A ako to, že mám tú [prednosť], aby ku mne prišla matka môjho Pána+?
44 Hľa, ako zvuk tvojho pozdravu doľahol do mojich uší, dieťatko v mojom lone poskočilo od veľkej radosti.+
45 Šťastná je tiež tá, ktorá uverila, lebo sa uskutoční všetko, o čom s ňou Jehova hovoril.“+
46 Mária povedala: „Moja duša velebí Jehovu+
47 a môj duch sa nemôže zdržať, aby neprekypoval radosťou+ v Bohu, mojom Záchrancovi,+
48 lebo pohliadol na nízke postavenie svojej otrokyne.+ Hľa, odteraz ma budú všetky pokolenia vyhlasovať za šťastnú,+
49 lebo Ten, [ktorý je] mocný, pre mňa urobil veľké skutky a jeho meno je sväté.+
50 Jeho milosrdenstvo je z pokolení na pokolenia s tými, ktorí sa ho boja.+
51 Mocne konal svojím ramenom,+ ďaleko rozptýlil tých, ktorí sa povyšujú vo svojom srdci.+
52 Zosadil z trónu mocných+ a povýšil ponížených.+
53 Plne nasýtil hladných dobrými vecami+ a bohatých poslal preč naprázdno.+
54 Prišiel na pomoc svojmu služobníkovi, Izraelu,+ aby si spomenul na milosrdenstvo,+
55 tak ako povedal našim predkom, Abrahámovi a jeho semenu, navždy.“+
56 Mária potom u nej zostala asi tri mesiace a vrátila sa domov.
57 Alžbete sa naplnil čas, aby porodila, a stala sa matkou syna.
58 Jej susedia a príbuzní počuli, že Jehova rozmnožil svoje milosrdenstvo voči nej,+ a zaradovali sa s ňou.+
59 Ôsmeho dňa prišli, aby obrezali dieťatko,+ a chceli ho nazvať menom jeho otca Zechariáša.
60 Jeho matka však odpovedala a riekla: „Nie, ale bude sa volať Ján.“
61 Na to jej povedali: „Medzi tvojimi príbuznými sa nikto nenazýva tým menom.“
62 Potom sa pýtali jeho otca pomocou znamení, ako chce, aby sa nazýval.
63 Požiadal o tabuľku a napísal: „Jeho meno je Ján+.“ Všetci sa tomu divili.
64 Ihneď sa mu otvorili ústa,+ uvoľnil sa mu jazyk, prehovoril a velebil Boha.
65 A na všetkých žijúcich v ich susedstve padol strach; a hovorilo sa o tom všetkom v celej hornatej judskej krajine.
66 A všetci, čo to počuli, si to uložili do srdca+ a povedali: „Čo len z toho dieťatka bude?“ Lebo s ním naozaj bola Jehovova ruka+.
67 Jeho otec Zechariáš bol naplnený svätým duchom,+ prorokoval a hovoril:+
68 „Nech je požehnaný Jehova, Boh Izraela,+ lebo obrátil pozornosť na svoj ľud+ a pripravil mu oslobodenie.+
69 A vyvýšil pre nás roh+ záchrany v dome svojho služobníka Dávida,
70 tak ako hovoril ústami svojich svätých prorokov zo starých dôb+
71 o záchrane pred našimi nepriateľmi a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia,+
72 aby prejavil milosrdenstvo v spojitosti s našimi predkami a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu,+
73 na prísahu, ktorú prisahal nášmu predkovi Abrahámovi,+
74 aby nám poskytol prednosť nebojácne mu preukazovať svätú službu,+ keď budeme vyslobodení z rúk nepriateľov,+
75 s vernou oddanosťou a spravodlivosťou pred ním po všetky naše dni.+
76 Ale ty, dieťatko, budeš sa nazývať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Jehovom, aby si pripravil jeho cesty,+
77 aby si poskytol jeho ľudu poznanie o záchrane odpustením [ich] hriechov+
78 z nežného súcitu nášho Boha. S týmto [súcitom] nás navštívi úsvit+ zhora,+
79 aby dal svetlo tým, čo sedia v tme a v tieni smrti,+ aby úspešne usmernil naše kroky na cestu pokoja.“
80 A dieťa rástlo+ a silnelo na duchu. A býval na púšťach až do dňa, keď sa verejne ukázal Izraelu.
