Lukáš 10:1–42
10 Potom Pán určil sedemdesiatich+ iných a po dvoch+ ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam si zaumienil prísť.
2 Vtedy im hovoril: „Žatva+ je naozaj veľká, ale robotníkov+ je málo. Preto proste+ Pána žatvy, aby poslal robotníkov+ do svojej žatvy.
3 Choďte. Hľa, posielam vás ako baránkov+ medzi vlkov.
4 Nenoste mešec ani vak s jedlom+ ani sandále a s nikým sa po ceste neobjímajte+ na pozdrav.
5 Kdekoľvek vstúpite do domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu.‘+
6 A ak je tam priateľ pokoja, váš pokoj zostane na ňom.+ A ak tam nie je, navráti sa k vám.+
7 Zostaňte preto v tom dome+ a jedzte a pite to, čo poskytnú,+ lebo robotník je hoden svojej mzdy.+ Neprechádzajte z domu do domu.+
8 A kdekoľvek vstúpite do mesta a prijmú vás, jedzte to, čo vám predložia,
9 a uzdravujte+ v ňom chorých a hovorte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo+.‘
10 Ale kdekoľvek vstúpite do mesta a neprijmú+ vás, vyjdite na jeho široké cesty a povedzte:
11 ‚I prach z vášho mesta, ktorý sa nám prichytil na nohy, zotierame proti vám.+ Majte však na pamäti, že sa priblížilo Božie kráľovstvo.‘
12 Hovorím vám, že pre Sodomu+ to bude v ten deň znesiteľnejšie ako pre ono mesto.
13 Beda ti, Korazin!+ Beda ti, Betsaida+! Pretože keby sa boli mocné skutky, ktoré sa diali v tebe, diali v Týre a Sidone, už by boli dávno sedeli vo vrecovine a v popole a kajali by sa.+
14 Pre Týrus a Sidon to bude preto pri súde znesiteľnejšie ako pre vás.+
15 A ty, Kafarnaum, budeš vari vyvýšený k nebu?+ Pôjdeš dolu, do hádesu+!
16 Kto počúva+ vás, počúva [i] mňa. A ten, kto na vás nedbá, nedbá [ani] na mňa. Kto okrem toho nedbá na mňa, nedbá+ [ani] na toho, ktorý ma poslal.“
17 Potom sa tých sedemdesiat s radosťou vrátilo a hovorili: „Pane, dokonca démoni sa nám podrobujú+, keď používame tvoje meno.“
18 Nato im povedal: „Videl som už Satana spadnúť z neba ako blesk.+
19 Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch+ a škorpiónoch+ a nad celou mocou nepriateľa+ a určite vám nič neublíži.
20 Neradujte sa však z toho, že sa vám podrobujú duchovia, ale radujte sa, lebo sú vaše mená+ zapísané v nebesiach.“
21 V tú istú hodinu sa zaradoval+ v svätom duchu a povedal: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba a zeme, lebo si starostlivo skryl tieto veci pred múdrymi+ a vzdelanými a zjavil si ich dojčatám. Áno, ó, Otče, lebo si schválil také počínanie.
22 Môj Otec mi odovzdal+ všetko, a nikto nevie, kto je Syn, iba Otec;+ a nikto [nevie], kto je Otec, iba Syn+ a ten, komu ho chce Syn zjaviť.“
23 Nato sa obrátil len k učeníkom a povedal: „Šťastné sú oči, ktoré vidia to, čo vidíte vy.+
24 Veď vám hovorím: Mnohí proroci a králi túžili vidieť,+ čo vy vidíte, ale nevideli to, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli to.“
25 Hľa, nejaký muž zbehlý v Zákone+ vstal, aby ho vyskúšal, a povedal: „Učiteľ, čo mám urobiť, aby som zdedil večný život?“+
26 Riekol mu: „Čo je napísané v Zákone+? Ako čítaš?“
27 Odpovedal mu a riekol: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou a celou svojou mysľou‘+ a ‚svojho blížneho ako sám seba.‘“+
28 Riekol mu: „Správne si odpovedal; stále to rob a získaš život.“+
29 Ale pretože sa ten muž chcel ukázať spravodlivým, povedal Ježišovi: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“+
30 Ježiš odpovedal a riekol: „Istý človek išiel z Jeruzalema do Jericha a dostal sa medzi lupičov, ktorí ho zobliekli a zbili, odišli a nechali ho polomŕtveho.
31 Náhodou šiel po tej ceste istý kňaz, ale keď ho uvidel, obišiel ho po náprotivnej strane.+
32 Podobne tiež Lévita, keď sa dostal na to miesto a uvidel ho, obišiel ho po náprotivnej strane.+
33 Ale istý Samaritán+, ktorý putoval po tej ceste, prišiel k nemu, a keď ho videl, bol pohnutý ľútosťou.
34 Priblížil sa preto k nemu a obviazal mu rany, keď ich polial olejom a vínom.+ Potom ho vysadil na svoje vlastné zviera, odviezol ho do hostinca a postaral sa oňho.
35 A na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Postaraj sa oňho a čo vydáš navyše, to ti splatím, keď sa sem vrátim.‘
36 Ako sa ti to javí, kto z tých troch bol blížnym toho muža,+ ktorý upadol medzi lupičov?“
37 Povedal: „Ten, ktorý bol k nemu milosrdný+.“ Ježiš mu potom povedal: „Choď a sám konaj+ podobne.“
38 Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Tu ho istá žena menom Marta+ prijala do domu ako hosťa.
39 Táto žena mala tiež sestru menom Mária, ktorá sa však posadila pri Pánových nohách+ a počúvala jeho slová.
40 Marta sa naproti tomu rozptyľovala+ starostlivosťou o mnohé povinnosti. Priblížila sa preto a povedala: „Pane, neprekáža ti, že ma moja sestra nechala, aby som sa starala o všetko sama?+ Povedz jej preto, aby mi pomohla.“
41 Pán jej odpovedal a riekol: „Marta, Marta, si úzkostlivá+ a znepokojuješ sa mnohými vecami.+
42 Málo vecí+ je však potrebných, alebo iba jedna. Mária si vyvolila dobrý diel+ a nebude jej odňatý.“
