Lukáš 11:1–54
11 Raz bol na nejakom mieste a modlil sa, a keď prestal, jeden z jeho učeníkov mu povedal: „Pane, nauč nás modliť sa,+ ako aj Ján učil svojich učeníkov.“+
2 Preto im povedal: „Kedykoľvek sa modlíte,+ hovorte: ‚Otče, nech sa posvätí tvoje meno.+ Nech príde tvoje kráľovstvo.+
3 Daj nám náš chlieb+ na deň podľa dennej potreby.
4 A odpusť nám naše hriechy,+ lebo i my odpúšťame každému, kto je nám dlžen;+ a neprivádzaj nás do pokušenia.‘“+
5 Ďalej im povedal: „Kto z vás bude mať priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľ, požičaj mi tri chleby,
6 lebo práve prišiel ku mne môj priateľ, ktorý je na ceste, a nemám nič, čo by som mu predložil‘?
7 A ten zvnútra v odpovedi povie: ‚Prestaň ma obťažovať.+ Dvere sú už zamknuté a moje malé deti i ja sme v posteli. Nemôžem vstať a dať ti niečo.‘
8 Hovorím vám: Hoci nevstane a nič mu nedá pre to, že je jeho priateľ, istotne vstane a dá mu, čo potrebuje, pre jeho smelú vytrvalosť+.
9 Preto vám hovorím: Stále proste,+ a bude vám dané; stále hľadajte,+ a nájdete; stále klopte, a otvoria vám.
10 Lebo každý, kto prosí, dostáva,+ a každý, kto hľadá, nachádza, a každému, kto klope, otvoria.
11 Skutočne, je medzi vami taký otec, ktorý by synovi+, ak ho prosí o rybu, podal hada namiesto ryby?
12 Alebo ak poprosí o vajce, podá mu škorpióna?
13 Preto ak vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom,+ o čo viac dá Otec z neba svätého ducha tým,+ čo ho prosia!“
14 Neskoršie vyháňal nemého+ démona. Keď vyšiel démon, nemý hovoril. A zástupy sa divili.
15 Ale niektorí z nich povedali: „Vyháňa démonov prostredníctvom Belzebuba, vládcu démonov.“+
16 Avšak iní, aby ho pokúšali, vyhľadávali od neho znamenie+ z neba.
17 Pretože poznal ich predstavy+, povedal im: „Každé kráľovstvo rozdelené proti sebe býva spustošené a dom [rozdelený] proti sebe padá.+
18 Teda ak je Satan rozdelený proti sebe, ako obstojí jeho kráľovstvo?+ Hovoríte totiž, že vyháňam démonov prostredníctvom Belzebuba.
19 Ak vyháňam démonov prostredníctvom Belzebuba, kým ich vyháňajú vaši synovia+? Preto budú vašimi sudcami.
20 Ale ak vyháňam démonov prostredníctvom Božieho prsta+, naozaj vás zastihlo Božie kráľovstvo.+
21 Keď si silný, dobre ozbrojený muž+ stráži palác, jeho majetok je v pokoji.
22 Ale keď proti nemu príde niekto silnejší+ ako on a zvíťazí nad ním,+ vezme mu jeho plnú výzbroj, na ktorú sa spoliehal, a rozdelí veci, o ktoré ho olúpil.
23 Kto nie je na mojej strane, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozptyľuje.+
24 Keď vychádza nečistý duch z človeka, prechádza vyprahnutými miestami hľadajúc miesto odpočinku, a keď žiadne nenachádza, hovorí: ‚Vrátim sa do svojho domu, z ktorého som sa vysťahoval.‘+
25 A keď tam príde, nachádza ho čisto vyzametaný a vyzdobený.
26 Potom ide a privedie so sebou sedem+ rôznych duchov horších od seba, a keď sa dostanú dnu, bývajú tam; a konečné pomery toho človeka sa stanú horšími ako prvé.“+
27 Keď hovoril o tom, nejaká žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala: „Šťastné lono,+ ktoré ťa nosilo, a prsia, ktoré si cical!“
28 Povedal však: „Nie, skôr sú šťastní tí, čo počujú Božie slovo a dodržiavajú ho!“+
29 Keď sa zhromaždili zástupy, začal hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie; vyhľadáva znamenie.+ Ale nedostane žiadne znamenie okrem Jonášovho znamenia.+
30 Totiž ako sa stal Jonáš+ znamením Ninivčanom, tak bude tiež Syn človeka tomuto pokoleniu.
31 Kráľovná+ juhu vstane na súde s mužmi tohto pokolenia a odsúdi ich, lebo prišla z končín zeme, aby si vypočula Šalamúnovu múdrosť, ale, hľa, tu je viac+ ako Šalamún.
32 Ninivskí muži vstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo robili pokánie na to, čo zvestoval Jonáš;+ ale, hľa, tu je viac+ ako Jonáš.
33 Keď človek rozsvieti lampu, nepostaví ju pod výklenok ani pod odmerný kôš, ale na stojan,+ aby tí, čo vchádzajú, uvideli svetlo.
34 Lampou tela je tvoje oko. Keď je tvoje oko prosté, je tiež celé tvoje telo jasné;+ ale keď je zlé, tiež tvoje telo je tmavé.
35 Preto buď ostražitý. Azda je svetlo, ktoré je v tebe, tmou.+
36 Teda ak je celé tvoje telo jasné a nijaká časť nie je tmavá, bude celé také jasné,+ ako keď ti dáva lampa svetlo svojimi lúčmi.“
37 Keď to dohovoril, požiadal ho istý farizej, aby sa s ním najedol.+ Vstúpil preto a spočinul pri stole.
38 Farizej bol však prekvapený, keď videl, že sa pred obedom najprv neumyl.+
39 Pán mu povedal: „Farizeji, vy čistíte vonkajšok pohára a misy, ale vaše vnútro+ je plné lúpeže a zla.+
40 Nerozumní! Či azda neurobil vonkajšok+ ten, kto urobil i vnútro?
41 Dávajte však ako dary milosrdenstva+ veci, ktoré sú vo vnútri, a hľa, všetko [ostatné] je vám čisté.
42 Ale beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky+ z mäty a ruty a každej [inej] zeleniny, ale obchádzate právo a Božiu lásku! Toto ste boli povinní robiť, ale to ostatné nezanedbať.+
43 Beda vám, farizeji, lebo milujete predné miesta v synagógach a pozdravy na trhoviskách!+
44 Beda vám, lebo ste ako tie pamätné hrobky, ktoré nevidieť, takže ľudia po nich chodia a nevedia [o tom]!“+
45 Niekto z tých, čo sú zbehlí v Zákone+, mu odpovedal a riekol: „Učiteľ, keď to hovoríš, urážaš i nás.“
46 Vtedy povedal: „Beda i vám, čo ste zbehlí v Zákone, lebo kladiete na ľudí bremená, ktoré sa ťažko nesú, ale sami sa nedotknete bremien jediným svojím prstom.+
47 Beda vám, lebo staviate pamätné hrobky prorokom, ale vaši predkovia ich zabili!+
48 Istotne ste svedkami skutkov svojich predkov, a predsa s nimi súhlasíte,+ lebo oni zabíjali+ prorokov, ale vy staviate [ich hrobky].
49 Preto Božia múdrosť+ povedala: ‚Pošlem k nim prorokov a apoštolov a niektorých z nich zabijú a budú prenasledovať,
50 aby krv všetkých prorokov+ preliata od založenia sveta, bola vyžadovaná od tohto pokolenia,+
51 od krvi Ábela+ až po krv Zechariáša+, ktorý bol zabitý medzi oltárom a domom.‘+ Áno, hovorím vám, bude vyžadovaná od tohto pokolenia.
52 Beda vám, čo ste zbehlí v Zákone, lebo ste vzali kľúč poznania;+ sami ste nevošli a tým, ktorí vchádzali, ste prekážali!“+
53 Keď teda vyšiel odtiaľ, znalci Písma a farizeji začali naňho veľmi naliehať a dorážať naňho otázkami o ďalších veciach
54 a číhali+ naňho, aby [ho] prichytili+ pri niečom z jeho úst.