Lukáš 14:1–35
14 A keď pri jednej príležitosti vošiel v sabate jesť do domu jedného z farizejských vládcov,+ pozorne ho sledovali.+
2 A hľa, bol pred ním nejaký človek, ktorý mal vodnatieľku.
3 A Ježiš odpovedal a hovoril tým, čo boli zbehlí v Zákone, a farizejom a povedal: „Je zákonné v sabate uzdravovať, alebo nie?“+
4 Boli však ticho. Nato uchopil [toho človeka], uzdravil ho a poslal [ho] preč.
5 A povedal im: „Keď vám spadne syn alebo býk v sabatnom dni do studne,+ kto z vás ho ihneď nevytiahne?“+
6 A na to mu neboli schopní odpovedať.+
7 Keď si všimol, ako si vyberajú najvýznamnejšie miesta, hovoril potom pozvaným ľuďom podobenstvo a povedal im:+
8 „Keď ťa niekto pozve na svadobnú hostinu, nelíhaj si na najvýznamnejšie miesto.+ Možno súčasne pozval niekoho význačnejšieho, ako si ty,
9 a ten, ktorý pozval teba a jeho, príde a povie ti: ‚To miesto nech má tento človek.‘ A potom odídeš s hanbou, aby si zaujal najnižšie miesto.+
10 Ale keď si pozvaný, choď a spočiň na najnižšom mieste,+ takže keď príde muž, ktorý ťa pozval, povie ti: ‚Priateľ, postúp vyššie.‘ Potom budeš poctený pred všetkými ostatnými hosťami.+
11 Totiž každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“+
12 Potom povedal aj mužovi, ktorý ho pozval: „Keď usporadúvaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov alebo svojich bratov alebo svojich príbuzných alebo bohatých susedov. Niekedy by ťa azda tiež mohli pozvať na odplatu, a tak by si mal odplatené.
13 Ale keď usporadúvaš hostinu, pozvi chudobných, zmrzačených, chromých a slepých,+
14 a budeš šťastný, pretože nemajú nič, čím by sa ti odplatili. Lebo budeš mať odplatené pri vzkriesení+ spravodlivých.“
15 Keď to počul jeden z hostí, povedal mu: „Šťastný je ten, kto je chlieb v Božom kráľovstve.“+
16 [Ježiš] mu povedal: „Istý človek usporiadal veľkú večeru a pozval mnohých.+
17 A v hodinu večere poslal svojho otroka, aby pozvaným povedal: ‚Príďte,+ lebo všetko je už pripravené.‘
18 Ale všetci sa začali ospravedlňovať.+ Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím sa ísť naň pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘+
19 A iný povedal: ‚Kúpil som päť záprahov dobytka a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘+
20 Ďalší povedal: ‚Práve som sa oženil,+ a preto nemôžem prísť.‘
21 Otrok prišiel a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu otrokovi: ‚Rýchlo choď na široké cesty a do mestských uličiek a priveď chudobných a zmrzačených a slepých a chromých.‘+
22 Po čase otrok povedal: ‚Pane, urobil som, čo si nariadil, a ešte je tu miesto.‘
23 A pán povedal otrokovi: ‚Choď na cesty+ a oplotené miesta a prinúť ich, aby vošli, nech sa môj dom zaplní.+
24 Totiž hovorím vám: Nikto z tých mužov, čo boli pozvaní, neochutná z mojej večere.‘“+
25 Šli s ním veľké zástupy a obrátil sa a povedal im:
26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca a matku a manželku a deti a bratov a sestry, áno, dokonca svoju vlastnú dušu,+ nemôže byť mojím učeníkom.+
27 Kto nenesie svoj mučenícky kôl a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.+
28 Napríklad, keď chce niekto z vás stavať vežu, nesadne si najprv a nespočíta náklady,+ aby videl, či má dosť na jej dokončenie?
29 Inak by azda položil jej základ, ale nebol by schopný ju dokončiť, a všetci prizerajúci by sa mu začali vysmievať
30 a hovoriť: ‚Tento človek začal stavať, ale nebol schopný dokončiť.‘
31 Alebo ktorý kráľ, keď pochoduje, aby sa stretol s iným kráľom vo vojne, si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami mužov merať s tým, ktorý proti nemu prichádza s dvadsiatimi tisícami?+
32 Keď to naozaj nemôže urobiť, potom, kým je ešte onen ďaleko, vyšle zbor vyslancov a žiada o mier.+
33 Môžete si byť teda istí, že nikto z vás, kto sa nerozlúči s celým svojím majetkom,+ nemôže byť mojím učeníkom.
34 Soľ je istotne znamenitá. Ale ak i soľ stratí svoju silu, čím bude okorenená?+
35 Nie je vhodná ani do pôdy, ani na hnoj. Vyhadzujú ju. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“+
